Britský sudca v stredu (20. 4.) povolil vydanie zakladateľa serveru WikiLeaks Juliana Assangea do Spojených štátov, kde ho stíhajú okrem iného za špionáž. Konečné rozhodnutie vo veci teraz patrí britskému ministerstvu vnútra.
Assange, ktorý sa bráni vydaniu do USA už niekoľko rokov, sa ešte môže snažiť rozhodnutie ministerky Priti Patelovej ovplyvniť zaslaním relevantných dokumentov a prípadne sa proti jej verdiktu odvolať na britský najvyšší súd.
Assange čelí v USA viacerým obvineniam, okrem iného zo špionáže v súvislosti s tým, že na serveri WikiLeaks zverejnil americké tajné vládne dokumenty o amerických vojenských misiách v Afganistane a v Iraku.
V prípade odsúdenia by mu v USA hrozilo až 175 rokov väzenia, tvrdia jeho právnici. Assange svoju vinu popiera a okrem iného sa obhajuje tým, že konal ako novinár.
Odvoláva sa na prvý dodatok americkej ústavy, ktorý zaručuje slobodu vyjadrovania. Nazdáva sa tiež, že ho americká prokuratúra stíha z politických dôvodov.
Britský súd už v minulosti odmietol žiadosť USA o vydanie pre obavy, že by Assange spáchal v tvrdých väzenských podmienkach v USA samovraždu.
Washington následne poskytol Spojenému kráľovstvu záruky, že by so zakladateľom WikiLeaks nezaobchádzalo tak zle, ako tvrdia jeho právnici. Britský najvyšší súd potom v decembri rozhodol, že vydanie Asange môže pokračovať.
