Uhorský maliar slovensko-maďarského pôvodu, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu Ladislav Medňanský bol krajinárom európskeho významu.
Ladislav Medňanský sa narodil v Beckove 23. apríla 1852 do zmiešaného manželstva katolíckeho otca baróna Eduarda Medňanského a evanjelickej matky Márie Anny. Otec pochádzal zo šľachtického rodu Mednyánszky a Horváth-Stančič.
Prvých desať rokov svojho života strávil Ladislav Medňanský v beckovskom kaštieli, potom sa rodina presťahovala do matkinho rodného kaštieľa v Strážkach pri Kežmarku.
Maľovať začal už v detstve
Už v detstve často maľoval. V samotných začiatkoch mu doma súkromne dával hodiny maľby viedenský akvarelista Thomas Ender.
Po maturite získal umelecké vzdelanie na Akademie der bildenden Künste v nemeckom Mníchove u Alexandra Strähhubera a Otta Seitza (1872-1874) a na École des Beaux-Arts v Paríži u Isidora Pilsa (1874-1875).
V ateliéri na Montmartri v Paríži pôsobil do roku 1878. Neskôr striedavo žil v Strážkach, v Beckove, v Paríži, vo Viedni a v Budapešti, pohyboval sa aj v južnejších miestach rakúsko-uhorskej monarchie.
Ladislav Medňanský bol slobodomyseľný demokrat a humanista. Hmotné zabezpečenie mu umožňovalo venovať sa naplno tvorbe. Slovenská príroda a ľud boli pre neho trvalým námetom od začiatku.
Maľoval hmlisté a súmračné krajiny. Popri tečúcej vode častým jeho motívom boli aj stromy. V tomto duchu namaľoval veľký obrazový cyklus tatranských krajín.
Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou, nostalgiou a majstrovským zachytením svetla. Je považovaný za jedného z najkvalitnejších aj najzáhadnejších uhorských maliarov.
Kresbové reportáže z vojny
Celý život sa venoval aj figurálnemu maliarstvu. Zo začiatku to boli štúdie drotárov, chasníkov a iných ľudových typov. Popri dedinčanoch ho inšpirovala aj mestská periféria – tuláci. Svoju figuralistiku dovŕšil ako frontový maliar, keď sa v roku 1915 dobrovoľne prihlásil do služieb rakúsko-uhorskej armády.
Prinášal z prvej svetovej vojny kresbové reportáže, ceruzkové aj štetcové alebo pastelové. Umeleckou bilanciou tohto záverečného obdobia a súčasne aj epilógom Medňanského tvorby je dramaticky vyznievajúce plátno Pohreb v Tatrách (1918).
Maliar Ladislav Medňanský zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni vo veku nedožitých 67 rokov.
Rozsah Medňanského umeleckej pozostalosti nie je možné komplexne rekonštruovať, mnohé diela nepodpisoval, nedatoval, daroval alebo predal. Podstatná časť jeho diel sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti.