Popredný slovenský divadelný a filmový herec Gustáv Valach nikdy nepatril medzi interpretov, ktorí brali každú alebo akúkoľvek ponuku. Vždy dôkladne zvažoval, či je ponúkaná herecká príležitosť v súlade s jeho presvedčením, cítením, s prísnymi a tvrdými mravnými normami, ktoré mu boli vlastné.
Jeho zásady ho dostali na čiernu listinu
Diváci si ho pamätajú ako rozvážneho, rázneho a zásadového človeka, ktorý sa nedal kúpiť ani oceneniami. Pre tieto vlastnosti sa dvakrát dostal na „čiernu listinu“ (1959-1962, 1968). Vtedy sa musel na čas z dosiek Slovenského národného divadla (SND) stiahnuť.
Záujem o jeho herectvo prejavovali poprední českí a slovenskí filmoví režiséri. Jeho filmografia je rovnako impozantná, ako súpis postáv vytvorených na divadelných doskách a v televízii. Gustáv Valach zomrel pred 20 rokmi.
Narodil sa 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach, dnes okres Krupina. Ochotníckemu divadlu sa venoval už počas štúdia na gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici. Počas štúdií sa zoznámil so svojou manželkou Vierou. Mali spolu štyri deti.
Krátko študoval právo, ale napokon sa jeho celoživotným poslaním stalo herectvo, ktoré vyštudoval na Konzervatóriu v Bratislave.
Do roku 1946 pôsobil ako hlásateľ v bratislavskom rozhlase. Od divadelnej sezóny 1946/1947 až do odchodu na dôchodku v roku 1992 bol členom Činohry SND v Bratislave.
Pracoval ako robotník
S divadelnou scénou sa však musel na štyri roky z politických dôvodov rozlúčiť. V rokoch 1959 – 1962 pracoval ako robotník. Nikdy sa netajil tým, že je veriaci katolík.
Po prepustení zo SND pracoval najskôr v tlačiarni a po roku prešiel do pozemných stavieb, kde si urobil kurz na bagristu a večernú stavebnú priemyslovku.
Na javisko SND sa vrátil v roku 1962. Vkročil naň sériou mimoriadne náročných rolí v hrách slovenských autorov, ale aj v klasickej a súčasnej svetovej dráme.
Z divadelných úloh vtlačil svoju osobitnú hereckú pečať do postáv, akými boli napríklad John Proctor v Salemských bosorkách, Kreón v Sofoklovej Antigone, Newton v hre Fyzici, Repáň v inscenácii Krčma Pod zeleným stromom, gazda Palčík v Tajovského hre Statky-zmätky alebo bača Ondrej v Stodolovej inscenácii Bačova žena.
Nevšedná kreatívna tvárnosť
Nevšednú kreatívnu tvárnosť a majstrovstvo prieniku do zložitých hlbín ľudského vnútra uplatnil pri stvárňovaní Shakespearových postáv Tybalta v Rómeovi a Júlii, Oberona v Sne noci Svätojánskej a najmä Kráľa Leara v rovnomennej inscenácii.
Valachov talent bol taký rozsiahly, že aj pri viacerých stretnutiach s jeho javiskovými, rozhlasovými či televíznymi postavami vždy prekvapil niečím novým, neopakovateľným.
Vo filme debutoval roku 1948 epizódnou postavou v dráme Bílá tma a od tých čias vytvoril na striebornom plátne i televíznej obrazovke množstvo nezabudnuteľných kreácii.
Stvárňoval žánrovo rôzne úlohy, často rázovitých dedinčanov a húževnatých vrchárov so svojským humorom a pohľadom na svet.
Z jeho bohatej filmografie stoja za pozornosť filmy Kto si bez viny (1963), Ženský zákon (1967), Drak sa vracia (1967), Javor a Juliana (1972), Čierne ovce (1973), Kto odchádza v daždi… (1974), Stíny horkého léta (1977), Pod jezevčí skálou (1978), Na pytlácké stezce (1979), Za trnkovým keřem (1980) alebo Kohút nezaspieva (1986).
Posledný raz si zahral v televíznej inscenácii Balada o mŕtvych očiach (1988), kde vytvoril strhujúci dramatický portrét človeka – otca a bohatého gazdu Tureňa, ktorý zápasí s ľudským citom a súčasne rozumovým pragmatizmom.
Gustáv Valach sa nezameriaval len na herectvo. Keď v roku 1992 odišiel do dôchodku, viackrát bolo jeho hlas počuť pri prenosoch z bohoslužieb. Zomrel 27. apríla 2002 v Bratislave, krátko po svojich 81. narodeninách.
