Počet ľudí, ktorí v roku 2021 čelili hrozbe hladu, vzrástol o pätinu – na 193 miliónov – z dôvodu konfliktov, ekonomickej krízy a extrémneho počasia. Toto číslo bude pritom ďalej rásť, ak sa neprijmú naliehavé opatrenia.
Vyplýva to zo správy agentúr Organizácie Spojených národov (OSN) zameraných na potraviny a výživu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
V roku 2021 stúpol počet ľudí ohrozených hladom o takmer 40 miliónov. To predstavuje nárast o 20 % oproti predchádzajúcemu roku. Globálna sieť proti potravinovej kríze (GNAFC) zároveň upozorňuje, že od roku 2016 sa miera potravinovej neistoty takmer zdvojnásobila.
„Vyhliadky do budúcnosti nie sú dobré. Ak sa nespraví viac pre to, aby sme podporili vidiecke komunity, tak miera devastácie v súvislosti s hladom a stratou živobytia bude desivá. Aby sme tomuto predišli, treba v rozsiahlej miere prijať naliehavé humanitárne kroky,“ uvádza GNAFC.
OSN definuje „akútnu potravinovú neistotu“ ako situáciu, keď neschopnosť osoby skonzumovať adekvátne potraviny priamo ohrozuje jej život alebo živobytie.
„Ide o hlad, pri ktorom hrozí, že prepukne do hladomoru a spôsobí rozsiahle umieranie,“ uviedla Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
Desiatky krajín v ohrození
Vlani bolo hladom ohrozených 193 miliónov ľudí v 53 krajinách sveta. Medzi najviac zasiahnuté patrí Konžská demokratická republika (KDR), Etiópia, Jemen a Afganistan.
Zvýšenie miery potravinovej neistoty v spomínaných 53 krajinách v roku 2021 „poháňala toxická kombinácia konfliktu, počasia a extrémnych ekonomických šokov“, uvádza FAO.
FAO neberie vo svojej správe o potravinovej neistote z vlaňajšieho roka do úvahy konflikt na Ukrajine. Upozorňuje však na to, že vojna, bude mať najničivejší vplyv na potravinovú krízu v krajinách, ktoré sú na pokraji hladomoru.
Rusko a Ukrajina sú totiž poprednými svetovými vývozcami základných poľnohospodárskych produktov, akými sú pšenica, slnečnicový olej či hnojivá.
Podľa GNAFC bolo vlani najväčšími importérmi ruskej a ukrajinskej pšenice Somálsko, kde až 90 % pšenice pochádzalo z týchto dvoch krajín. V KDR to bolo 80 % a na Madagaskare 70 % základných potravín z Ruska a Ukrajiny.
