Príslušník štúrovskej buditeľskej skupiny, básnik a historik Mikuláš Dohnány bol prvý historik slovenského povstania v rokoch 1848-1849. Zomrel presne pred 170 rokmi.
Narodil sa 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach (obec sa v roku 1976 zlúčila s Čuklasovcami a Hornými Držkovcami a premenovala sa na obec Veľké Držkovce).
Účastník dobrovoľníckych výprav
Do slovenskej literatúry sa zapísal ako básnik, dramatik, prekladateľ, historik a organizátor študentského života. S Jozefom Miloslavom Hurbanom spolupracoval pri vydávaní Slovenských pohľadov. Bol účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v revolučných rokoch 1848-1849.
Študoval v Trenčíne, v maďarskom Györi a v Bratislave na evanjelickom lýceu, kde učil Ľudovít Štúr. Mal nadanie na jazyky. Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky a v týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj krátky život. Zomrel veľmi mladý – iba 28-ročný.
Písal a chodil na schôdzky štúrovcov
Popritom stále niečo písal. Na lýceu sa horlivo zúčastňoval na schôdzkach štúrovcov a pracoval v literárnych a vzdelávacích študentských krúžkoch. Po odchode študentov z Bratislavy na lýceum do Levoče (na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea v roku 1844) napísal divadelnú hru: Odchod z Breťislavi, ktorú levočskí študenti hrali v roku 1846.
Hra sa zachovala len čiastočne. V Levoči sa naplno rozvinula jeho literárna, organizačná a redaktorská činnosť. Cez prázdniny pomáhal na rodičovskom statku a chodil po Slovensku, kde zbieral ľudové rozprávky, piesne, obyčaje.
Po skončení štúdia krátko pracoval ako domáci učiteľ. V roku 1850 vyšiel prvý diel knihy História povstaňja slovenskjeho, k pokračovaniu sa už nedostal.
Osudovou sa mu stala jeho práca
Jozef Miloslav Hurban ho v roku 1951 zamestnal pri vydávaní periodika Slovenské pohľady. Mládenec sa do práce v Skalici vrhol celou svojou dušou.
Písal, viedol celú administratívu, robil korektúry, dozeral na tlač a noviny aj expedoval a pritom on sám často nemal ani na živobytie a trel biedu. V roku 1852 redakciu presťahovali do Trnavy.
Práce pribúdalo, dostavila sa prepracovanosť, čo vyústilo do tragédie – Mikuláš Dohnány psychicky ochorel a 2. júna 1852 v nemocnici zomrel. Na jeho zdravotnom stave sa údajne podpísala aj neopätovaná láska.
Pochovali ho na cintoríne v Trnave, no presné miesto jeho hrobu nie je známe. Pri príležitosti Zjazdu evanjelickej mládeže 28. júna 1929 mu na múre trnavského cintorína odhalili pamätnú tabuľu.
