Národný buditeľ, jazykovedec, vydavateľ, redaktor, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha a spoluzakladateľ Matice slovenskej. To všetko bol Slovák Andrej Radlinský. Od jeho narodenia uplynulo v piatok (8. 7.) 205 rokov.
Rodák z Dolného Kubína sa narodil 8. júla 1817 v rodine richtára. Bol rodinným príslušníkom rímskokatolíckeho kňaza, šľachtica a jazykovedca, ktorý ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – Antona Bernoláka.
Spojenie s teológiou
Záujem o vzdelanie sa u Radlinského ukázal už v ranom detstve. Rodičia ho v tom podporovali a tak dostal možnosť študovať na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne. V Trnave následne v rokoch 1934 až 1836 pokračoval vo svojich štúdiách v Oláhovom seminári, a v ďalšom seminári v hlavnom meste.
Po filozofických štúdiách sa vzdelával na Katolíckej teológii (1836 až 1840) na univerzite v Pazmáneu vo Viedni. Zároveň sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. Doktorát na univerzite v Pešti získal v roku 1841 a vysvätili ho za kňaza.
Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Budíne, Štefultove, Zlatých Moravciach a Banskej Štiavnici (1843 až 1849).
Andrej Radlinský úzko spolupracoval s poprednými osobnosťami slovenského národno-obrodeneckého hnutia. K jeho najbližším spolupracovníkom patrili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Daniel Lichard, Ján Palárik, Jozef Karol Viktorin, Adolf Dobrianský a mnohých ďalších.
Útek do Viedne a vydavateľská činnosť
Za svoju činnosť ho v roku 1848 vyhlásili za „pansláva“ a prenasledovali ho, čo bolo dôvodom jeho úteku do Viedne. Svojich ideí a svojho presvedčenia sa však nevzdával. O rok na to sa stal členom vyslanectva u cisára vo Viedni.
V tomto období sa Radlinský podieľal na vydávaní Slovenských novín, časopisu Cyrill a Method. Od roku 1857 s ním splynuli Katolícke noviny. V Budíne pracoval ako prekladateľ krajinského zákonníka v rokoch 1850 až 1861. Neskôr sa s ním stretávame ako so spoluzakladateľom Matice slovenskej aj Spolku svätého Vojtecha.
Jazykovedec vydal počas svojho života vyše 40 kníh a spolupracoval, dokonca bol i priamo vydavateľom množstva novín a časopisov. Nebola mu ľahostajná ani výchova mládeže a rozvoj vzdelanosti. Po Priateľovi školy a literatúry, ktorý začal vychádzať v roku 1859 vydal roku 1861 letopis Tatran s pestrým pedagogickým, vedeckým, zábavným i politickým obsahom.
Dielo pod názvom Školník vydal v roku 1871. Obsahovalo informácie z oblasti astronómie, zemepisu, fyziky, prírodopisu, poľnohospodárstva, ovocinárstvo, včelárstva, hodvábnictva a nechýbala v ňom ani náuka o právach a povinnostiach občianskych pre katolícke elementárne školy.
Radlinský sa venoval aj zakladaniu Spolkou striezlivosti, zakladaniu nedeľných škôl, viedol ľudí k potrebe čítania, zriaďoval tiež knižnice, čitateľské a iné vzdelávacie spolky, pričinil sa o založenie prvého stáleho slovenského ochotníckeho divadla v Banskej Štiavnici.
K bohatej a rôznorodej činnosti národného buditeľa patrí aj obnova Farského kostola sv. Jozefa Pestúna v Kútoch pomocou organizovania zbierok od veriacich, založenie Priemyselného spolku. Zaslúžil sa o vznik Spolku svätého Vojtecha, poslaním ktorého až do dnešných dní je vydávanie slovenských katolíckych kníh.
Ocenenia na jeho počesť
Národný buditeľ Andrej Radlinský zomrel 26. apríla 1879 vo veku nedožitých 62 rokov. Pochovali ho na cintoríne v Kútoch.
Na počesť významného slovenského kňaza sa udeľuje Cena Andreja Radlinského. Ide o vyjadrenie vďaky Katolíckej cirkvi na Slovensku ľuďom, ktorí sa význačným spôsobom zaslúžili o rozvoj kresťanských masmédií.
Na Radlinského ulici v Dolnom Kubíne sa nachádza na budove ELKOPU v blízkosti Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej pamätná tabuľa s bustou národného dejateľa a jazykovedca Andreja Radlinského. Odhalili ju v roku 1967. Autorom je akademický sochár Stanislav Bíroš.
