Pred polstoročím, 21. júla 1972, sa odohrala séria 22 bombových útokov Írskej republikánskej armády (IRA) v Belfaste. Počas takzvaného krvavého piatku explodovala v priebehu približne hodiny a pol (medzi druhou a pol štvrtou popoludní) séria bômb.
Nálože boli prevažne umiestnené v autách a vybuchli väčšinou na rušných miestach. Pri útokoch zahynulo celkovo deväť ľudí vrátane dvoch britských vojakov, jedného záložníka policajného zboru RUC a jedného člena Ulsterského obranného združenia (UDA). Asi 130 osôb utrpelo zranenia.
IRA potom uviedla, že úrady pred explóziami varovala vždy najmenej pol hodiny dopredu. Jej zástupca neskôr tvrdil, že britská armáda tieto výstrahy ignorovala. A to v snahe zdiskreditovať IRA za škody, ktoré by spôsobili. V skutočnosti tieto varovania čiastočne narušili falošné poplachy a ďalšie faktory.
Takzvaný krvavý piatok 21. júla 1972 bol súčasťou obdobia nazývaného Troubles (Nepokoje). To sa začalo už na konci 60. rokov 20. storočia.
Jedným z vrcholov tohto obdobia bola takzvaná krvavá nedeľa 30. januára 1972, keď vojaci prvého práporu britského výsadkového pluku v prevažne katolíckom Londonderry zabili 13 neozbrojených účastníkov nepovoleného protestného sprievodu.
V Ulsteri zahynulo 467 ľudí
Tento incident spustil jeden z najtragickejších rokov vo vzťahoch medzi katolíkmi a protestantmi. Počas roku 1972 zahynulo pri nepokojoch v Ulsteri celkovo 467 ľudí.
Britské oficiálne miesta navyše o incidente dlho klamali. Zásah totiž obhajovali ako odozvu na streľbu po vojakoch. Streľbu do neozbrojených demonštrantov priznala britská vláda len v júni 2010.
Podobne sa tiež IRA v deň 30. výročia bombových útokov takzvaného krvavého piatka 21. júla 2002 ospravedlnila za to, že pri svojom násilnom boji za odtrhnutie Severného Írska zabíjala civilistov a spôsobovala im zranenia.
