Vo Varšavskom gete, ktoré nacisti zriadili v októbri 1940, sa v lete 1942 tiesnili na troch kilometroch štvorcových státisíce ľudí. Väčšina z nich sa stala obeťou takzvanej akcie Reinhard.
Išlo o plán na vyvraždenie Židov v poľskom Generálnom gouvernemente (nacistami okupovaná oblasť Druhej poľskej republiky), ktorý vo Varšave začal pred 80 rokmi – 22. júla 1942.
Počas iba dvoch mesiacov odviezli transporty 260 000 obyvateľov geta do plynových komôr vyhladzovacieho tábora Treblinka. Zvyšných 60 000 ľudí zabili nacisti na jar 1943.
Po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom Varšava kapitulovala 28. septembra 1939. Od tejto chvíle boli Židia vystavení tvrdej diskriminácii a prenasledovaniu.
V deň jedného z najvýznamnejších sviatkov židovského kalendára, Deň zmierenia (Jom Kipur), varšavských Židov (12. októbra 1940) informovali o zriadení Varšavského geta.
Až 146 000 ľudí na jednom kilometri štvorcovom
Nacisti doňho postupne nahnali viac ako 450 000 Židov. Na jeden kilometer štvorcový pripadalo až 146 000 osôb.
Žili v katastrofálnych podmienkach. Denný prídel pre jedného človeka bol v roku 1940 len 184 kalórií. Obyvatelia trpeli zimou, hladom i nedostatočnou hygienou. Tiež ich nasadzovali na nútené práce. Epidémie sa medzi nimi šírili rýchlo. Denne na uliciach umierali stovky ľudí.
Za nepovolené opustenie geta či pašovanie potravín alebo liekov pritom hrozila smrť. Následkom toho všetkého zahynulo ešte pred začiatkom deportácií do táborov smrti asi 80 000 ľudí.
Následné deportácie Židov do vyhladzovacích táborov
Deportácie Židov z Varšavského geta do vyhladzovacích táborov sa začali 22. júla 1942. Na druhý deň spáchal samovraždu Adam Czerniaków predseda tzv. Židovskej rady (Judenrat), pretože odmietal splniť príkaz nacistov, aby denne zhromaždil sedem tisíc Židov, vrátane detí.
„Žiadajú ma, aby som vlastnými rukami zabíjal deti svojho národa. Nezostáva mi nič iné, len zomrieť,“ napísal svojej manželke v liste na rozlúčku.
Počas prvých mesiacov odviezli vlaky z Varšavy do vyhladzovacích táborov 300 000 ľudí. Nacisti sľubovali Židom na cestu „za prácou“ tri kilogramy chleba a jeden kilogram marmelády. Mnoho vyhladovaných obyvateľov geta sa spočiatku hlásilo dobrovoľne.
Prakticky hneď po začiatku deportácií vytvorilo niekoľko odbojových skupín v gete spoločnú ilegálnu odbojovú organizáciu Židovská bojová organizácia (Židowska Organizacja Bojowa).
Tá sa snažila informovať ostatných obyvateľov geta o osude už skôr deportovaných, zhromažďovala zbrane a pripravovala sa na ozbrojený odpor. Prvým veliteľom organizácie sa stal Mordechaj Anielewicz.
Povstanie vo Varšavskom gete
Samotné povstanie vo Varšavskom gete vypuklo 19. apríla 1943. V tento deň vpochodovali nacistické oddiely do varšavského geta s cieľom zlikvidovať ho ako darček k Hitlerovým 54. narodeninám, ktoré mal na nasledujúci deň. Vtedy v ňom žilo 60 000 zúbožených Židov. Smrť mali nájsť vo vyhladzovacích táboroch.
Narazili však na nečakane silný ozbrojený odpor niekoľkých stoviek židovských mladíkov a dievčat so zbraňou v ruke. Povstanie, ktoré potlačili za necelý mesiac (16. mája 1943), sa stalo symbolom vzdoru aj v zdanlivo márnej situácii a najväčším aktom ozbrojeného odporu Židov počas holokaustu.
V tento deň vyhlásil nemecký veliteľ likvidácie geta Jürgen Stroop akciu za ukončenú a ako znamenie zničenia varšavských Židov nechal strhnúť veľkú varšavskú synagógu, ktorá stála mimo geta.
