Senát v stredu (10. 8.) podľa očakávania schválil rozšírenie Severoatlantickej aliancie (NATO) o Fínsko a Švédsko. Obe severské krajiny požiadali o vstup do aliancie začiatkom júla v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Preto sa rozhodli ukončiť svoju neutralitu.
Súhlas za Česko so začlenením dvoch škandinávskych krajín do NATO musí ešte udeliť aj Snemovňa, ktorá by sa pre tento účel mohla stretnúť koncom augusta. Podpísať ho musí aj prezident. Jeho hovorca v stredu povedal, že Miloš Zeman od začiatku podporoval vstup oboch krajín do aliancie.
Premiér Petr Fiala (ODS) sa senátorom poďakoval na Twitteri. „Očakávam, že hlasovanie v Poslaneckej snemovni prebehne podobne hladko. Úprimne dúfam, že ratifikačný proces vo všetkých krajinách aliancie prebehne hladko,“ povedal. Očakáva sa, že koncom augusta bude Snemovňa rokovať o vstupe Švédska a Fínska do NATO.
Minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek (STAN) senátorom povedal, že rozšírenie NATO o Fínsko a Švédsko „je v plnom záujme Českej republiky“. Predseda senátneho výboru pre obranu a bezpečnosť Pavel Fischer (nezávislý) vyzdvihol obranné schopnosti oboch kandidátskych štátov, ktoré budú prínosom pre alianciu.
Senát členstvo schválil jednomyseľne
Senát jednomyseľne schválil členstvo Švédska hlasmi všetkých 66 prítomných členov. Zo 65 prítomných senátorov hlasovalo za členstvo Fínska 64 a iba Lumír Aschenbrenner (ODS) sa zdržal hlasovania, vyplýva zo záznamu z hlasovania.
Potom senátorom povedal, že sa omylom zdržal hlasovania a chcel hlasovať za. Podobne Petr Vícha (ČSSD) uviedol, že podporuje členstvo oboch krajín v NATO, ale v prípade Fínska jeho vôľu hlasovacie zariadenie nezaznamenalo.
Aby sa obe krajiny mohli stať členmi, musí prístupové dokumenty ratifikovať všetkých 30 štátov aliancie. Doteraz ich schválilo 23 krajín NATO, pričom prezident Joe Biden v utorok (9. 8.) svojím podpisom zavŕšil ratifikáciu zo strany USA. Španielsko, Portugalsko, Slovensko, Grécko, Maďarsko a Turecko ratifikovali dohodu najpomalšie.
Turecko stanovilo splnenie svojich požiadaviek na ratifikáciu týkajúcich sa kurdských členov skupín, ktoré Ankara označuje za teroristické. Najmä Švédsko sa v očiach Ankary nesnaží dostatočne.
Koncom júla turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Štokholm, že nerobí dosť pre boj proti terorizmu. Ankara požaduje vydanie niekoľkých desiatok členov kurdských a opozičných skupín z týchto dvoch severských krajín, ale zatiaľ sa jej to nepodarilo.
K žiadosti oboch krajín Fischer uviedol, že Európa sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu mení spôsobom, ktorý si ruský prezident Vladimir Putin nepredstavoval. Uviedol, že Švédsko má 23 000 vojakov v aktívnej službe, pričom ich počet by sa mohol mobilizáciou zvýšiť na 280 000.
Fínsko, ktoré má najdlhšiu spoločnú hranicu s Ruskom zo všetkých európskych krajín, má až 900 000 záložníkov, uviedol Fischer. Fínsko je podľa neho jednou z delostreleckých veľmocí, zatiaľ čo Švédsko má jedno z najsilnejších letectiev.
Prístupové protokoly sú formálne medzinárodné zmluvy prezidentského typu. Obidve komory parlamentu vyjadrujú svoj súhlas s ratifikáciou, ktorú predstavuje následný podpis prezidenta.
