Pri bezprecedentnej vlne antisemitizmu koncom 40. rokov 20. storočia v Sovietskom zväze (ZSSR) zatkli a prenasledovali mnoho Židov. Totalitný režim Josifa Stalina si vybavil účty so židovskými intelektuálmi. Tí mu počas druhej svetovej vojny výrazne pomohli propagovať ZSSR na Západe.
Antisemitská vlna vyvrcholila takzvanou Nocou zavraždených básnikov. Pri nej pred 70 rokmi (12. augusta 1952) vo väzení Lubianka v Moskve zastrelili 13 sovietskych židovských intelektuálov.
Všetkých zatknutých z rokov 1948 a 1949 sovietske súdy falošne obvinili. Podrobili ich aj fyzickému mučeniu, aby vypovedali proti sebe a navzájom sa obviňovali zo špionáže a podvracania režimu.
Hlavné obvinenie sa týkalo údajného plánu na založenie nezávislého židovského štátu na Kryme. S jeho pomocou mali „americkí imperialisti a sionisti“ rozložiť ZSSR.
Zadržaní ZSSR pomáhali
Zadržaní boli členovia Židovského antifašistického výboru (ŽAV), ktorý vznikol na Stalinov príkaz v apríli 1942. Významní a vo svete známi židovskí intelektuáli a umelci potom odchádzali do USA, Británie či Kanady a organizovali pomoc pre ZSSR. Nadväzovali kontakty, organizovali zbierky, presviedčali a propagovali Sovietsky zväz a jeho vojnové úsilie.
Pred vojenským súdom, ktorý sa konal priamo v priestoroch sídla tajnej polície Ľubjanky od 8. mája do 18. júla 1952, stáli bývalý námestník ministra zahraničia Salomon Lozovskij, básnik a tajomník ŽAV Icik Fefer, básnici Leib Kvitko, Perec Markiš, David Bergelson a David Hofštejn, umelecký riaditeľ Štátneho židovského divadla Benjamin Zuskin, redaktori Iľja Vatenberg a Emilija Teuminová, prekladateľka Chajke Vatenbergová-Ostrovská, novinár a prekladateľ Leon Talmi, historik a akademik Josif Juzefovič a hlavný lekár Botkinovej nemocnice Boris Šimeliovič.
Všetkých 13 obžalovaných 12. augusta 1952 v podzemí Lubianky zastrelili.
Historik Joshua Rubinshtein tento moment príznačne nazval „Nocou zavraždených básnikov“. Z 13 popravených išlo o päť básnikov píšucich v jazyku jidiš.
Dvaja obvinení však poprave unikli. Solomon Bregman počas súdneho procesu upadol do kómy. Zomrel na začiatku roku 1953. Profesorka katedry fyziológie na Druhom moskovskom lekárskom inštitúte (a mimochodom prvá žena, ktorá sa stala členkou sovietskej Akadémie vied) Lina Šternová dostala „len“ päť rokov (zomrela v marci 1968).
Mnoho niekdajších členov ŽAV emigrovalo v 70. rokoch do Izraela. Pamätnú tabuľu k 25. výročiu „Noci zavraždených básnikov“ odhalili v roku 1977 v Jeruzaleme.
