Zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, rodinná záťaž, stres, vek i fajčenie sa môžu podpísať pod vznik cukrovky.
Pri cukrovke 1. typu sú lekári zvyknutí na dramatický priebeh a pacienti často končia na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Cukrovka 2. typu je nazývaná tichý zabijak. Jej príznaky totiž môžu úplne chýbať. A tak sa odhalí až pri preventívnej prehliadke. Upozornila na to diabetologička nemocnice v Handlovej Viera Kubíková.
„Nových pacientov k nám odosielajú väčšinou na základe prítomného zvýšeného cukru v krvi. A to najčastejšie zisteného v rámci preventívnej prehliadky, prípadne náhodne zistenej zvýšenej alebo už značne vysokej glykémie. Realizácie preventívnych prehliadok patria plne do kompetencie všeobecných lekárov,“ uviedla Kubíková.
Rozlišujú sa dva základné typy cukrovky. Diabetes mellitus 1. typu vzniká najčastejšie v detstve alebo v mladom dospelom veku. Prípadne sa menej často môže rozvinúť aj v neskorej dospelosti či v pokročilejšom veku.
„Je charakterizovaný výrazným až úplným nedostatkom inzulínu. Vyžaduje podávanie inzulínu, ktoré je pre pacienta životne dôležité a nedokáže bez neho prežiť. Pri tomto type cukrovky sa v tele tvoria protilátky proti vlastným bunkám pankreasu. Tie ich ničia, ide teda o autoimunitné ochorenie,“ ozrejmila lekára.
Najčastejším typom je cukrovka 2. typu
Cukrovka 2. typu je podľa nej najčastejší typ cukrovky. Začína sa väčšinou po 40. roku života. I keď nie je raritou, že vzniká i v oveľa skoršom veku, prípadne u výrazne obéznych detí.
„Hlavnou podstatou tohto typu diabetu je nerovnováha medzi vytváraním inzulínu v pankrease a jeho účinkom v cieľových tkanivách. Tam má pôsobiť, a to hlavne v pečeni, svalstve a tukovom tkanive,“ vysvetlila.
V začiatočných štádiách sa tento typ cukrovky lieči tabletkami, prípadne modernými injekčnými liečivami. Ak sa však cukrovka postupne z určitých príčin zhoršuje, v konečnom dôsledku je aj pri tomto type cukrovky potrebná inzulínová liečba.
„Medzi varovné príznaky cukrovky patrí časté močenie, zvýšený smäd, rýchly úbytok hmotnosti, únava, neschopnosť sa koncentrovať, zhoršenie zraku, svrbenie tela či opakované infekcie, a to predovšetkým močovo-pohlavné, zlé a zdĺhavé hojenie rán či tŕpnutie rúk,“ priblížila Kubíková.
Tieto príznaky podľa nej bývajú výraznejšie pri cukrovke 1. typu, majú často dramatický priebeh.
„Je pri nich prítomné zrýchlené dýchanie, bolesti brucha, v dychu je cítiť acetón, prípadne je pacient až v bezvedomí. Pacient s cukrovkou s týmito príznakmi musí byť umiestnený na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ upozornila.
Pri cukrovke 2. typu môžu byť tieto prejavy len mierne, alebo môžu aj chýbať. „Z toho vyplýva aj význam a potreba pravidelných preventívnych lekárskych prehliadok, kde sa vyšetruje cukor v krvi, prípadne v moči,“ dodala Kubíková.
