Kým Európania sa pripravujú na chladnú zimu a riešia, kde zohnať plyn, Rusi neďaleko fínskych hraníc v stanici Portovaja zásoby plynu spaľujú. Nielenže im komínom každý deň preletí približne desať miliónov eur, ale do ovzdušia tiež vypúšťajú tony emisií a ničia tak životné prostredie.
Odborník na energetiku Jiří Koželouch z enviromentálnej organizácie Hnutí DUHA tiež vysvetľuje, že spaľovanie plynu vážne poškodzuje životné prostredie. Sadze, ktoré pri pálení vznikajú, sa totiž prenášajú aj na veľkú vzdialenosť a usadzujú sa na snehu a ľade v Arktíde.
„Tým pádom sa stane povrch tmavším a dochádza k ďaleko väčšiemu pohlcovaniu slnečného žiarenia a topeniu ľadu, ktorý sa roztápa už tak pre vyššiu globálnu teplotu. Môže to mať aj takéto ďalekosiahle dôsledky. A, samozrejme, vzniká veľké množstvo skleníkových plynov, oxidu uhličitého, pri spaľovaní, čo podporuje otepľovanie atmosféry“ vysvetlil.
Spoločnosti, ktoré ťažia plyn, ho spaľujú bežne, ak sa im nahromadia zásoby a nedokážu ich vyviezť. Zatiaľ sa to však nedialo v takom množstve ako v Portovaji. Podľa komentátora televízie Deutsche Welle Konstantina Eckharta ide aj o politický krok Kremľa. Rusko plyn spaľuje v čase, keď je po ňom najväčší dopyt.
Hovorí, že ruský prezident Vladimir Putin je veľmi dobre informovaný o stave plynovodov. Aj keď spaľovanie nemusel nariadiť on sám, ide o veľmi jasnú správu pre Európu.
Dodáva, že škandinávske krajiny sú veľmi citlivé na otázky v súvislosti s ekológiou. Rusko týmto vysiela signál, že podobný problém ho vôbec nezaujíma.
Experti však pripomínajú, že Rusom môžu pre sankcie chýbať aj niektoré dôležité materiály. Napríklad vysoko kvalitné ventily, ktoré sú potrebné pri spracovaní ropy a plynu, a preto sa zásob zbavujú takýmto spôsobom.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Katarína Chovančáková.
