Hoci zákon o výdavkových limitoch poslanci Národnej rady SR schválili už v marci tohto roka, dodnes nie je známa metodika ich výpočtu. K dohode medzi ministerstvom financií a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť by malo prísť čo najskôr.
Do 15. októbra totiž rezort musí predložiť parlamentu návrh štátneho rozpočtu. Eurostat zverejnil, že koncom minulého roka bola výška nášho dlhu na úrovni 63 percent HDP.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Štefánia Kačalková.
Ústavný zákon prikazuje vláde, aby pri dlhu nad 50 percent HDP prijala sankcie, ktoré povedú k jeho zníženiu. Aktuálne je Slovensko v rámci piatich sankčných pásiem na druhom. To znamená, že vláda musí na rokovanie parlamentu predložiť návrhy opatrení na zníženie dlhu. Platy členov vlády sa zároveň musia znížiť na úroveň vlaňajšieho roka.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však vláda koná v rozpore s ústavným zákonom. Dôvodom sú nefungujúce výdavkové limity.
„Žiaľ, výdavkové limity zatiaľ neimplementovali do rozpočtového procesu, pre nesúhlas ministerstva financií s navrhovanou metodikou výpočtu limitov,“ vysvetľuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Na analýze, v ktorej to kritizujú analytici rady, spolupracoval aj ústavný právnik Vincent Bujňák.
„Pokiaľ ministerstvo financií s navrhovanou metodikou výpočtu nesúhlasí, potom rada nemá oprávnenie predložiť limit na rokovanie parlamentu, a teda je jeho prijatie ohrozené. Takto sa nepochybne vzďaľujeme od ústavy, ktorá hovorí, že štát je povinný chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia,“ ozrejmil.
Situácia je horšia na celom svete
Ministerstvo financií argumentuje, že nielen na Slovensku, ale aj vo svete je situácia horšia ako po iné roky. Viac ako dva roky trvá pandémia koronavírusu, Slovensko zasiahla vojna na Ukrajine a s tým spojená energetická inflácia.
Rezort pri tvorbe rozpočtu na rok 2023 ráta s tým, že od mája budúceho roka bude musieť krátiť rozpočet o 3 percentá celkových výdavkov.
„Pokiaľ teda nebude prijatá novela ústavného zákona. Zároveň sa nebudú môcť poskytovať ani prostriedky z rezervy predsedu vlády. Pokiaľ nedôjde k zázraku, tak od roku 2024 budeme musieť predložiť vyrovnaný rozpočet,“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy.
Hoci sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvo financií nevedia dohodnúť, na novele ústavného zákona o výdavkových limitoch trvajú obe strany.
„Rozpočtová rada považuje za kľúčový rýchly posun, aby limity mohli schváliť počas septembrovej schôdze NR SR. Aby tak nevzniklo riziko potreby prepracovať návrh rozpočtu po jeho schválení vládou alebo po predložení do národnej rady,“ hovorí Šuster.
„Aby sankcie ktoré vyplývajú z výšky dlhu boli menej deštruktívne pre ekonomický rast v ťažkom období,“ dodáva Valachy.
