Francúzska fyzička a chemička Iréne Joliotová-Curieová sa narodila pred 125 rokmi. A to 12. septembra 1897 v Paríži. Študovala na fakulte prírodných vied na parížskej Sorbonne. Prvá svetová vojna jej štúdium prerušila, budúca nositeľka Nobelovej ceny vtedy pracovala ako rádiologická sestrička.
Po prvej svetovej vojne v roku 1925 získala doktorát z prírodných vied za dizertačnú prácu o alfa žiarení polónia. So svojím manželom, od ktorého bola o niekoľko rokov staršia, sa spoznala v laboratóriu svojej matky Marie Curie-Sklodowskej. Joliot bol jej asistentom.
Mladých ľudí dali dokopy spoločné záľuby. Boli to nielen veda, ale aj tenis. Na tú dobu zaujímavým faktom je, že jej manžel po svadbe prijal jej priezvisko Curie, a ona jeho priezvisko Joliot.
Teda obaja vystupovali pod rovnakým zloženým tvarom priezviska Joliot-Curie, uvádza internetová encyklopédia Britannica. Vo vedeckých prácach sa však aj naďalej podpisovali svojimi rodnými priezviskami.
Po sobáši v roku 1926 dvojica spolupracovala na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity, transmutácie častíc a nukleárnej fyziky. V roku 1935 ich spoločne ocenili Nobelovou cenou za chémiu za objav umelej rádioaktivity.
Významný pokrok v odhalení štiepnej reakcie uránu
Doktorát získala v roku 1932, v roku 1937 sa stala profesorkou na fakulte prírodných vied v Paríži. V roku 1938 jej výskum ťažkých častíc znamenal významný pokrok v odhalení štiepnej reakcie uránu. Od roku 1946 bola riaditeľkou francúzskeho Inštitútu pre výskum rádia Parížskej univerzity.
Na poste členky komisie pre atómovú energiu sa po druhej svetovej vojne podieľala na projektovaní a výstavbe prvej francúzskej atómovej elektrárne v roku 1948. Okrem toho sa zaujímala aj o politiku, angažovala sa v ženskom hnutí. Bola členkou Svetovej rady mieru (World Peace Council).
Dostalo sa jej medzinárodného uznania, bola členkou veľkého počtu vedeckých spoločností a ocenilo ju viacero zahraničných univerzít. Vymenovali ju tiež za dôstojníka čestnej légie.
Pri práci na vybudovaní veľkého centra nukleárnej fyziky v Orsay sa u nej začala prejavovať leukémia, ktorej podľahla v roku 1956. Centrum dokončil jej manžel Frederic Joliot-Curie.
Iréne Joliotová-Curieová sa dožila 58 rokov. Zomrela 17. marca 1956 v Paríži na leukémiu spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity. S manželom mala dve deti, dcéru a syna.
