Arménsko aj Azerbajdžan hlásia od stredajšieho (14. 9.) rána nové ozbrojené strety na spoločnej hranici. Jerevan zvýšil počet svojich padlých vojakov na 105, jeho predchádzajúca bilancia z utorka hovorila o 49 mŕtvych. Baku zatiaľ informovalo o 50 mŕtvych azerbajdžanských armádnych príslušníkoch.
Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvá obrany v Jerevane a Baku. V utorok (13. 9.) zahynulo na oboch stranách po zhruba piatich desiatkach vojakov.
O najnovšej eskalácii napätia by mal v piatok (16. 9.) rokovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan s svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
„K dnešnému dňu podľa spresnených informácií zomrelo 105 vojakov,“ povedal podľa agentúry TASS arménsky premiér Nikol Pašinjan v arménskom parlamente. Bilanciu mŕtvych na arménskej strane nepriamo potvrdilo Baku, ktorého úrady Jerevanu ponúkli, že mu odovzdajú telá stovky jeho padlých vojakov.
Pašinjan okrem toho uviedol, že azerbajdžanské sily v priebehu súčasných bojov získali kontrolu nad niektorými arménskymi územiami. „Keď hovoríme, že sa Azerbajdžan proti Arménsku dopustil agresie, znamená to, že sa mu podarilo získať pod kontrolu niektoré územia,“ povedal.
„Situácia na arménsko-azerbajdžanskej hranici zostala cez noc napätá. Nepriateľ používal bezpilotné lietadlá najmä v smere na Džermuk,“ uviedlo arménske ministerstvo s tým, že azerbajdžanské sily s použitím delostrelectva, mínometov a ďalších zbraní začali „útočné akcie“ na obce Džermuk a Verin Šorža.
Arménske sily mali porušiť prímerie z noci na stredu
Ministerstvo obrany Azerbajdžanu uviedlo, že arménske sily porušili prímerie a v noci na stredu ostreľovali delostrelectvom pozície azerbajdžanskej armády v okresoch Lačin a Kelbadžar. Azerbajdžanské jednotky podľa ministerstva podnikajú „adekvátne kroky“ na svoju obranu.
Prezidenti Erdogan a Putin budú podľa tureckého činiteľa, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters, o eskalácii situácie rokovať v piatok na okraj samitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Uzbekistane.
Rusko je na Kaukaze najvýznamnejšou mocnosťou a v oblasti azerbajdžansko-arménskeho konfliktu má mierové jednotky. Turecko, ktoré je členom NATO, podporuje Azerbajdžan.
Putin na stredajšom mimoriadnom zasadnutí členských krajín Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) uviedol, že budú podniknuté „ďalšie praktické kroky“ na zníženie napätia na arménsko-azerbajdžanskej hranici, uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie ODKB.
Situáciu na mieste posúdia pod vedením generálneho tajomníka
Postsovietsky vojenský pakt ďalej rozhodol, že do Arménska vyšle misiu pod vedením generálneho tajomníka tejto organizácie Stanislaua Zasa. Jej úlohou bude „posúdiť situáciu“ na mieste.
Arménsky premiér Pašinjan v utorok apeloval na Putina aj ODKB, aby strety ukončili. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa zatiaľ nevyjadrilo, či Kremeľ splní svoje záväzky voči Arménsku, ak bude Azerbajdžan pokračovať v útoku.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v tomto kontexte uviedol, že schopnosť Moskvy presadzovať svoj vplyv v priestore bývalého Sovietskeho zväzu oslabujú ruské vojenské neúspechy na Ukrajine.
