Európska komisia chce zlepšiť podmienky pre nezávislú prácu novinárov a pre pluralitu médií v krajinách Európskej únie. Podpredsedníčka únijnej exekutívy Věra Jourová v piatok (16. 9.) predstavila návrh nových pravidiel.
Tie majú okrem iného obmedziť vplyv štátnych orgánov na verejnoprávne médiá, zabezpečiť transparentnosť vlastníctva médií či zamedziť sledovaniu komunikácie novinárov. Ich cieľom je aj to, aby nezávislosť spravodajstva na svojich stránkach viac rešpektovali aj veľké internetové firmy.
Brusel v posledných rokoch kritizuje obmedzovanie plurality médií v Maďarsku a dáva najavo obavy o nezávislosť verejnoprávnej televízie v Poľsku. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc sa však v posledných rokoch zhoršili podmienky pre slobodnú prácu novinárov aj v Grécku, Slovinsku, Taliansku či Holandsku.
„Je najvyšší čas konať. Musíme stanoviť jasné princípy: žiadny novinár nesmie byť kvôli svojej práci sledovaný, žiadne verejnoprávne médium sa nesmie stať kanálom propagandy,“ vyhlásila Jourová. Tá má v únijnej exekutíve dlhodobo na starosti tému ochrany právneho štátu a nezávislosti médií.
Demokracia podľa nej môže fungovať len vtedy, keď budú mať novinári dostatočnú ochranu, aby kontrolovali ľudí disponujúcich mocou, „či už politickú či ekonomickú“.
Novú normu ešte musia schváliť
Komisia v nariadení nazvanom Media Freedom Act navrhuje záväzné pravidlá, vďaka ktorým budú musieť orgány členských štátov rešpektovať nezávislosť práce televízií, rozhlasu, tlače i internetových médií.
Tie budú musieť zabezpečiť jasné a verejné informácie o svojich konečných vlastníkoch s cieľom zabezpečiť, aby neovplyvňovali ich obsah.
Brusel plánuje novými pravidlami zaručiť aj to, že členské štáty umožnia „primerané a stabilné“ financovanie verejnoprávnych médií a transparentný a otvorený výber ich vedenia.
Štátna inzercia v médiách by sa mala lepšie kontrolovať, aby ju nemohli vlády zneužívať na podporu vybraných médií. Nová norma má tiež predísť využívaniu sledovacích technológií proti novinárom.
Veľké internetové platformy ako facebook, google či youtube budú musieť viac dbať na mediálny obsah na svojich stránkach. V prípade, že budú chcieť odstrániť príspevok, ktorý je v rozpore s ich politikou, budú musieť najskôr upozorniť spoločnosť zodpovednú za jeho vznik a vziať do úvahy jej prípadné námietky.
Aby norma začala platiť v praxi, musia ju schváliť členské štáty a Európsky parlament. Zhodu na spoločnej pozícii únijných krajín by malo počas jesene začať dohadovať súčasné české predsedníctvo.
„Legislatívny proces nebude jednoduchý, predsa len je to úplne nová téma,“ predpokladá Jourová. S odvolaním sa na to, že EÚ nemá podobne komplexné pravidlá zahŕňajúce podmienky fungovania všetkých druhov médií.
