Emil Ferdinand Zátopek bol legendárny český atlét, štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu. V pondelok (19. 9.) by oslávil okrúhlych 100 rokov.
Bol prvým človekom na svete, ktorý zabehol 10 kilometrov pod 29 minút (28,54 minút v roku 1954 v Bruseli) a prvým na svete, ktorý zabehol 20 kilometrov za menej ako hodinu (59,51 minút v roku 1951 v Starej Boleslavi).
Zátopek sa narodil 19. septembra 1922 v Kopřivnici. Bežecký talent prvýkrát predviedol v roku 1941 ako študent priemyselnej školy v Zlíne. Behával trate 800 a 3 000 m. Postupne si vybudoval dnes už legendárny tréningový program, ktorý sa stal základom jeho úspechov. Aj jeho bežecký štýl sa líšil od toho, ako behávali jeho súperi
Štvornásobný olympijský víťaz
Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, za čo si vyslúžil prezývku Emil Hrozný, alebo Česká lokomotíva. Už od roku 1945 dosahoval jeden úspech či rekord za druhým. Osemkrát (1945, 1946, 1947, 1948, 1950, 1952, 1953, 1954) bol majstrom Československa v behu na 5 000 m a dvakrát (1952, 1953) na 10 000 m.
Štyrikrát triumfoval na olympijských hrách. Prvýkrát v roku 1948 v Londýne na 10 000 m trati. Tri zlaté medaily (5 000 m, 10 000 m, maratón) si odniesol z OH v Helsinkách. Maratón vtedy bežal prvýkrát v živote.
Na 10 000 m trati sa majstrom Európy stal v rokoch 1950 a 1954. Na 5 000 m trati získal titul majstra starého kontinentu v roku 1950. Okrem toho dosiahol striedavo na rôznych tratiach 18 svetových rekordov.
„Vyrastala som v dobe, keď sme nemali ani televízor, ani rádio. Každé Vianoce sme ale robili Zátopkov beh. Pretože sa nám nechcelo upratovať. V byte bola zima, tak sme si boli zabehať sedem kilometrov. Veľa mi to dávalo v neskoršom veku, keď som začala behať,“ vyznala sa v rozhovore 74-ročná bežkyňa Eva Seidlová.
Tá absolvovala na Slovensku a v zahraničí najviac maratónov v kategórii žien. V súčasnosti je ich 496 a 500. maratón chce odbehnúť v apríli 2023.
Športovú kariéru ukončil v roku 1958, keď začal pracovať na ministerstve obrany na oddelení telesnej prípravy. Ani športové úspechy a hodnosť plukovníka ho nezachránili pred politickými perzekúciami po roku 1968.
V Lausanne má bronzovú sochu
Prepustili ho z armády. Počas normalizácie pracoval do roku 1976 ako geologický robotník. Potom pôsobil na dokumentačnom oddelení vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy.
V roku 1975 Zátopek získal ako prvý československý športovec Cenu Pierra de Coubertina, udeľovanú Medzinárodným výborom pre fair play pri UNESCO. Predstavitelia Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) mu posmrtne udelili Zlatý rad za zásluhy, ktorý prevzala 6. decembra 2 000 jeho žena Dana Zátopková.
Od roku 2009 stojí v parku Olympijského múzea vo švajčiarskom Lausanne bronzová socha legendárneho vytrvalostného bežca. Nezabudnuteľný vytrvalec zomrel 21. novembra 2000 vo veku 78 rokov.
