Na hlavný obsah

Zastavme korupciu: Desiatky obcí nemajú hlavného kontrolóra

Ten má dozerať na zákonnosť a efektívnosť hospodárenia obcí.

Zastavme korupciu: Desiatky obcí nemajú hlavného kontrolóra
Na snímke zľava riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková, analytička nadácie Xénia Makarová, hlavný kontrolór mesta Vrútky Dušan Chrastina a riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Foto: TASR

Desiatky obcí nemajú hlavného kontrolóra, ktorý by dozeral na zákonnosť a efektívnosť ich hospodárenia. Nadácia Zastavme korupciu na to upozornila na piatkovej (30- 9.) tlačovej konferencii.

Volá tiež po nezávislom postavení či zvýšení odbornej úrovne hlavného kontrolóra samospráv.
Pozícia hlavného kontrolóra totiž nie je podľa nadácie dostatočne nezávislá, keďže ho menuje a odvoláva zastupiteľstvo.

„Sme tak svedkami situácií, že po upozornení kontrolóra na problém dochádza namiesto hľadania jeho riešenia skôr k postihu samotného kontrolóra,“ priblížila analytička Nadácie Zastavme korupciu Xenia Makarová.

Dve tretiny samospráv majú podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zle nastavený systém vnútornej kontroly. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy priblížil, že hlavnému kontrolórovi momentálne stačí len ukončené stredoškolské vzdelanie.

Vznik stavovskej organizácie

Navrhuje vznik stavovskej organizácie, ktorá by mohla dohliadať na vzdelávanie, profesionálny rast kontrolórov a vyvodzovanie dôsledkov voči kontrolórom, ktorí si neplnia svoje povinnosti. „V súčasnosti prácu kontrolóra nemôže odkontrolovať nikto, lebo na to nemá zákonnú kompetenciu,“ podotkol.

Hlavný kontrolór musí byť podľa jeho slov schopný dať aj odpovede na otázky, či sú verejné financie a majetok použité hospodárne a efektívne a či jednotlivé politiky prinášajú pre občanov zadefinované benefity. NKÚ predvlani upozornil, že hlavného kontrolóra nemalo 215 miest alebo obcí.

Najviac podnetov, ktoré prichádzajú Nadácii Zastavme korupciu, sa týka podozrení z korupcie a neefektívneho hospodárenia samospráv. Jedným z problémov je predaj alebo prenájom nehnuteľností formou takzvaného osobitného zreteľa.

Podľa nadácie ide o menej transparentné prevody verejného majetku, často bez súťaže alebo pod trhovú cenu. Obec môže takto postupovať, keď napríklad potrebuje urýchliť predaj pre mimoriadnu situáciu.

Tento postup môže byť podľa nadácie zneužívaný, pretože legislatíva bližšie nedefinuje, čo mimoriadna situácia je. NKÚ upozornil, že za posledných päť rokov takto obce a mestá realizovali až dve tretiny predajov a prenájmov komunálneho majetku.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko