Nobelovu cenu za mier za rok 2022 udelili bieloruskému aktivistovi Alesovi Biaľackému a ľudskoprávnym organizáciám Memorial z Ruska a Centrum pre občianske slobody z Ukrajiny. Oznámil to v piatok (7. 10.) norský Nobelov výbor.
„Laureáti Nobelovej ceny za mier zastupujú občiansku spoločnosť vo svojich krajinách. Už mnoho rokov presadzujú právo kritizovať moc a brániť základné občianske práva. Vynaložili mimoriadne úsilie na zdokumentovanie vojnových zločinov, porušovania ľudských práv a zneužívania moci. Spoločne dokazujú význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu,“ uviedol Nobelov výbor.
Bieloruský aktivista Biaľacki bol jedným z iniciátorov prodemokratického hnutia, ktoré sa objavilo v Bielorusku v polovici 80. rokov. V roku 1996 založil organizáciu Viasna, ktorá poskytla právnu pomoc tisícom Bielorusov zatknutých a uväznených za účasť v protestoch proti vláde autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka.
Viasna pracovala aj na dokumentácii prípadov mučenia politických väzňov v Bielorusku. Bieloruské úrady sa opakovane snažili Biaľackého umlčať. Väznili ho už v rokoch 2011 až 2014. Po rozsiahlych protivládnych protestoch proti Lukašenkovmu režimu ho znovu zatkli v roku 2021 a naďalej ho zadržiavajú.
„Cena pre bieloruského bojovníka za ľudské práva Biaľackého je uznaním pre celý bieloruský ľud v jeho odpore voči autoritárskemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi,“ uviedol poradca bieloruskej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej Franak Viačorka. „Väznia v neľudských podmienkach a dúfame, že Nobelova cena prispeje k prepusteniu jeho aj tisícov ďalších,“ dodal.
Na oslobodenie všetkých politických väzňov v Bielorusku vyzvala aj líderka bieloruskej opozície Cichanovská, ktorá Biaľackému na twitteri zablahoželala a jeho vyznamenanie označila za ocenenie bieloruského boja za slobodu.
Ruský Memorial
Ruská spoločnosť Memorial sa preslávila odhaľovaním zločinov komunizmu a stalinizmu v niekdajšom Sovietskom zväze a postupne sa stala najväčším ľudskoprávnym združením v Rusku.
V decembri 2021 ruské súdy rozhodli o zrušení dvoch hlavných organizácií Memorialu. Najprv 28. decembra ruský najvyšší súd nariadil zrušiť Medzinárodný Memorial, o deň neskôr moskovský mestský súd nariadil rozpustenie Ľudskoprávneho centra Memorial.
Odôvodnili to porušením zákona, ktorý organizáciám podporovaným finančne zo zahraničia nariaďuje, aby používali označenie „zahraničný agent“.
Združenie Memorial uviedlo, že udelenie Nobelovej ceny je uznaním jeho práce na obranu ľudských práv a tých kolegov, ktorí v Rusku naďalej trpia „nevýslovnými útokmi a represiami“.
„Povzbudzuje nás to v odhodlaní podporovať našich ruských kolegov, aby pokračovali v práci na novom mieste, napriek nútenému rozpusteniu Medzinárodného Memorialu v Moskve,“ napísala podľa agentúry Reuters vo vyhlásení členka Memorialu Anke Giesenová.
Centrum pre občianske slobody
Ukrajinské Centrum pre občianske slobody založili v Kyjeve v roku 2007 s cieľom presadzovať ľudské práva a demokraciu na Ukrajine. Po ruskej invázii na Ukrajinu začala táto mimovládna organizácia pomáhať s odhaľovaním potenciálnych vojnových zločinov ruských okupačných jednotiek na Ukrajine.
Predstaviteľ Centra pre občianske slobody Volodymyr Javorskyj povedal, že Nobelova cena je pre organizáciu dôležitá, „pretože sme dlhé roky pracovali v krajine, ktorá bola neviditeľná“. „Je to pre nás prekvapenie. Ale ľudskoprávne aktivity sú hlavnou zbraňou proti vojne,“ dodal.
