Krátky, ale pikantný a búrlivý život krásnej holandskej tanečnice Maty Hari sa skončil pred 105 rokmi. Práve vtedy – 15. októbra 1917 – ju vo veku 41 rokov popravili.
Najznámejšia špiónka z obdobia prvej svetovej vojny – vlastným menom Margareth Geertruida Zelleová, exotická tanečnica a – ako sa traduje – milenka viacerých mocných, bola dcérou holandského klobučníka a matky pôvodom z Jávy. Narodila sa 7. augusta 1876 v holandskom Leeuwardene.
Po neúspešnom manželstve začínala ako tanečnica v parížskom cirkuse menom Lady MacLeod, zarábala si však aj pózovaním pre maliarov ako modelka.
Ako orientálna tanečnica si začala hovoriť Mata Hari (malajské slnko) a za noc sa stala hviezdou. Vysoká, nesmierne príťažlivá a ochotná vystupovať takmer nahá, zožala na pódiách v Paríži i ďalších mestách obrovský úspech.
Vydávala sa za domorodú ženu z Jávy, od detstva zasvätenú do tajov tanca, čo ospravedlňovalo jej veľmi skromné kostýmy.
Bohémsky život
Flirtovala s francúzskymi, ruskými a nemeckými dôstojníkmi, politikmi a ďalšími vplyvnými mužmi. Začiatkom jej pádu bol jej bohémsky život, ktorý viedla. Udržiavala vzťahy s mocnými zo znepriatelených krajín a tak jej prisúdili obraz nebezpečnej kurtizány, čo kuje pikle.
Ako milenka viacerých vysokých dôstojníkov sa zaplietla s tajnými službami na oboch stranách. Pravdepodobne spolupracovala s nemeckou aj francúzskou rozviedkou, ale tej prvej žiadny úžitok pravdepodobne nepriniesla a druhá jej nedôverovala.
Francúzi ju 13. februára 1917 v Paríži zatkli. Mata Hari priznala len toľko, že odovzdala jednu neaktuálnu informáciu dôstojníkovi nemeckej výzvednej služby.
Skutočné obvinenie sa nikdy nepodarilo dokázať. Vo vypätej atmosfére zdĺhavej vojny ju 25. júla 1917 vojenský tribunál v Paríži odsúdil na trest smrti. Matu Hari popravili 15. októbra 1917 zastrelením vo Vincenneskom lesíku pri Paríži.
Jej legendu nezabudnuteľne stvárnila Greta Garbo vo filme z roku 1931.
