Výkon ekonomiky eurozóny sa na budúci rok zníži. Dôvodom sú rastúce náklady na energie a riziko ich nedostatku v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Bloomberg.
Ekonómovia, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, najnovšie očakávajú, že sa hrubý domáci produkt (HDP) euroregiónu v roku 2023 zníži o 0,1 %. Ešte pred mesiacom pritom predpovedali jeho rast o 0,3 %. Odhadujú tiež, že HDP Nemecka, najväčšej ekonomiky bloku, klesne o 0,5 %, zatiaľ čo ekonomiky Francúzska, Talianska a Španielska zaznamenajú rast.
Podľa Bloombergu silná závislosť Nemecka od ruského zemného plynu ho postavila do nebezpečnej pozície po vypuknutí vojny na Ukrajine. Spotrebitelia v krajine v dôsledku rastúcich cien energií a tovaru čelia zvyšovaniu životných nákladov a dôvera podnikateľov je nízka.
Zatiaľ čo podľa nedávnej prognózy Európskej centrálnej banky (ECB) sa ekonomika eurozóny vyhne dvom po sebe idúcim štvrťrokom poklesu, viceprezident ECB Luis de Guindos v pondelok (17. 10.) na podujatí v Madride povedal, že nemôže vylúčiť možnosť „technickej recesie“.
„Je to možné, ale v zásade by táto situácia neznamenala príliš intenzívnu recesiu,“ povedal de Guindos.
Inflácia porastie
„Nemecká ekonomika sa bude do jari 2023 znižovať najmenej tri štvrťroky po sebe,“ povedal Dennis Huchzermeier, hlavný ekonóm z Handelsblatt Research Institute. „Bude to však atypická recesia, pretože dopyt po pracovnej sile zostane vysoký. Výrobcovia majú stále veľký vankúš v podobe objednávok, ktoré musia vybaviť,“ dodal.
Ekonómovia zároveň revidovali smerom nahor svoje predpovede rastu cien v budúcom roku. Infláciu v eurozóne teraz očakávajú na úrovni 5,5 % namiesto 5 % v predchádzajúcom prieskume. Nemecko zaznamenalo najväčšiu revíziu smerom nahor spomedzi hlavných ekonomík menovej únie.
Experti očakávajú tiež, že ECB zvýši úrokové sadzby, pričom depozitná sadzba by mala v 1. štvrťroku budúceho roka dosiahnuť maximum 2,5 %. Prvé zníženie sadzieb predpovedajú v 2. štvrťroku 2024.
