Svetoznámy taliansky huslista a hudobný skladateľ Niccolò Paganini bol jedným z najznámejších virtuózov svojej doby a je považovaný za jedného z najväčších huslistov všetkých čias. Vo štvrtok (27. 10.) uplynulo 240 rokov od jeho narodenia.
Paganini sa narodil 27. októbra 1782 v talianskom Janove. Už od útleho veku ho jeho otec Antonio Paganini viedol k hre na husliach. Hudobník často spomínal na nekonečné hodiny drilovania a fyzické tresty, ktoré nasledovali ak otec usúdil, že necvičí dosť usilovne.
Ako deväťročný začal pravidelne koncertovať po celom Taliansku a zarábal si na živobytie. V rokoch 1805 až 1809 hral u kňažnej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry Napoleona Bonaparteho. V tom čase Paganini zložil svoje životné a najťažšie dielo pre husle 24 Caprices. Niekoľko rokov nik iný okrem neho nebol schopný zahrať toto technicky mimoriadne náročné dielo.
Ako trinásťročný odišiel študovať k slávnemu huslistovi Alessandrovi Rollovi. Keď ho Rollo počul hrať, poslal ho domov s odôvodnením, že ho už nemá čo naučiť. Mladý Paganini si za krátky čas získal povesť najlepšieho huslistu v Taliansku.
Rýchly úspech nezvládal príliš dobre. Začal piť a často sa oddával hazardu. Prehral dokonca svoje husle, z čoho sa následne poučil a s hazardnými hrami úplne prestal.
Koncertoval aj mimo Talianska
Po roku 1828 koncertoval aj mimo Talianska. Navštívil Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Anglicko či Škótsko.
Vo Viedni ho vymenovali za cisárskeho komorného virtuóza. V prvom roku svojich umeleckých ciest po Európe bol Paganini aj v Prahe, kde v tamojšom Stavovskom divadle usporiadal šesť koncertov.
O huslistovi koluje mnoho príbehov, nevedno však, či sú celkom pravdivé. Známa je napríklad tá, ako na jednom koncerte hral tak vášnivo, že pretrhol tri zo štyroch strún. Napriek tomu dokázal koncert dohrať na najnižšej strune G. Podľa ďalšej varianty tohto príbehu mu struny niekto pred koncertom úmyselne narezal.
Virtuóz koncertoval s úžasnou bravúrnosťou, ľahko zvládal aj extrémne rýchle tempá a používal v tom čase nie celkom obvyklé techniky. Jednou z nich bola práve hra na jednej strune G.
Trápilo ho niekoľko chorôb
Na vrchole kariéry sa hudobníkovi rapídne zhoršilo zdravie. Trpel mnohými chorobami, vrátane tuberkulózy hrtana a syfilisu. Napriek tomu sa až do svojej smrti intenzívne venoval hudobnej činnosti.
Choroba sa podpísala aj pod jeho výzor. Virtuóz pravdepodobne trpel Marfanovým syndrómom. Ide o dedičné ochorenie spojivového tkaniva kostry. Postihnutí majú dlhé dolné končatiny, dlhé prsty a dlhú, úzku tvár. Huslistovi tiež chýbali spodné zuby a mal bledú tvár.
Paganiniho genialita pri hre na husle vyvolávala v čase jeho najväčšej slávy chýry, že sa spolčil s diablom. Tieto reči podporoval práve umelcov výzor.
Niccolo Paganini zomrel 27. mája 1840 vo francúzskom meste Nice vo veku 57 rokov. Synovi Achillovi, ktorý sa narodil po jeho „známosti“ s tanečnicou Antoniou Bianchi, zanechal po sebe obrovský majetok vrátane cennej zbierky huslí od známych husľových majstrov.
Paganini daroval v roku 1837 rodnému mestu Janov svoje husle. Sú uložené v krištáľovom puzdre, ktoré sa otvára len výnimočne. Jeho ďalšie husle vydražili v roku 2005 za 568 000 libier (v prepočte zhruba 651 800 eur) v aukčnej sieni Sotheby’s v Londýne. Husle vyrobil Carlo Bergonzi okolo roku 1720. To, kedy husle získal Paganini, sa nevie.
Umelcov výzor a povery o spolčení sa s diablom mali naňho vplyv aj po smrti. Jeho pozostatky riadne pochovali až 5 rokov po úmrtí, nakoľko mu odmietli usporiadať cirkevný pohreb.
