Ani po mesiacoch, od posledných vyhlásení ministra životného prostredia, sa takmer nič nezmenilo. Záchranné stanice pre divo-žijúce zvieratá sa naďalej pasujú s nedostatkom peňazí, aj pracovníkov. Chránené druhy tak zostávajú bez opatery. Štát ju pritom zo zákona musí zabezpečiť.
Rudolf Jureček sa stará o zranené zvieratá v Malackách vyše 20 rokov, hoci to nemá v náplni práce. Pre tunajšiu chránenú oblasť pracuje ako informatik. Záchranná stanica by mala pritom zamestnávať minimálne jednu osobu s päťročnou praxou.
„Už to hovorím bez zábran, my fungujeme, táto stanica určite nelegálne. A neviem či vôbec nejaká štátna stanica funguje legálne,“ hovorí Jureček.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Aj tento rok sa niekoľkokrát stalo, že zranené zvieratá sa k pomoci nedostali. Príkladom sú sýkorky, ktoré museli ostať u nahlasovateľky.
Ešte v máji sľúbila Štátna ochrana prírody, že najvyťaženejším staniciam zaplatí brigádnikov. Tie hovoria, že pomoc aj prišla, no stále nejde o systémové riešenie.
Štátnym aj súkromným staniciam by sa mohol rozpočet na zamestnancov v budúcom roku zvýšiť. Len súkromným zo 100 000 eur ročne na viac ako 350 000. Návrh Štátnej ochrany prírody však musí odsúhlasiť envirorezort.
Reč je pritom o zákonom chránených druhoch. Napríklad spoločenská hodnota haje červenej je 30 000 eur.