Anton Malatinský bol jednou z najvýraznejších osobností trnavského, československého a slovenského futbalu. Legendárny tréner priviedol trnavský Spartak nielen k trom federálnym ligovým titulom, ale aj do semifinále Pohára európskych majstrov (PEM).
Malatinský sa narodil 15. januára 1920 v Trnave. V „malom Ríme“ začal aj s futbalovou kariérou, ktorú technický futbalista a organizátor hry odštartoval v drese miestneho Rapidu. V rokoch 1935-1949 hrával aj za TŠS Trnava.
Od roku 1949 do roku 1952 si obliekal dres NV Sokol Bratislava, dnešného bratislavského Slovana. Jeho pôsobenie v belasých farbách zdobia dva tituly ligového šampióna Československa z rokov 1950 a 1951.
Od roku 1953 do roku 1956 hral za Baník Handlovú. Aktívnu hráčsku kariéru predčasne ukončil pre dlhotrvajúce zranenie kolena ako hráč Spartaka v roku 1956. Celkovo odohral 219 ligových zápasov a strelil 79 gólov.
Budúci úspešný tréner patril počas vojnových a povojnových rokov do plejády špičkových česko-slovenských hráčov. Šesťkrát reprezentoval vojnovú Slovenskú republiku (1939-1945) a v rokoch 1948 až 1950 desaťkrát bývalú Československú republiku, ktorú zastupoval aj na švajčiarskych majstrovstvách sveta (MS) v roku 1954.
Už ako prvoligový hráč trénoval spolu s Jozefom Markom trnavských dorastencov, s ktorými v roku 1948 získal československý dorastenecký titul. Po vynútenom konci aktívnej činnosti sa definitívne vydal na trénerskú dráhu, ktorú začal na lavičke Spartaka Trnava, kde pôsobil v troch obdobiach: 1956-1960, 1963-1968 a 1971-1976.
Svoj trénerský talent podporil aj štúdiom zahraničnej literatúry a z nej získané poznatky prenášal úspešne do futbalovej praxe. Svojimi trénerskými metódami výrazne predstihol vývoj futbalu v bývalom Československu, čo sa odzrkadlilo aj vo výsledkoch.
Malatinský v Trnave vytvoril silný tím
Populárni „bílí andeli“, ktorých Anton Malatinský vyformoval z talentovaných mladíkov z Trnavy a jej okolia, začali pod jeho vedením hrať atraktívny útočný futbal podporený kvalitou defenzívou.
Zoskupil do jedného tímu takých futbalistov ako Jozef Adamec, Karol Dobiáš, Ladislav Kuna, Vladimír Hagara, Vojtech Varadín, Dušan Kabát, Anton Hrušecký, Alojz Fandel a ďalších, ktorým vedel nájsť správny post na ihrisku.
Hráči Spartaka Trnava sa spolu so svojím obľúbeným trénerom v rozmedzí rokov 1967 až 1975 tešili z troch (1968, 1972, 1973) československých ligových titulov. Červeno-čierni v tomto období nechali za sebou také populárne a úspešné kluby ako Sparta Praha, Dukla Praha, Slovan Bratislava či ostravský Baník.
V roku 1967 vyhrali „bílí andeli“ aj niekdajší Stredoeurópsky pohár. Dvakrát (1967, 1971) sa tešili zo zisku Československého a raz (1971) Slovenského pohára.
Nezabudnuteľné bolo pôsobenie na európskych trávnikoch. V roku 1969 sa prebojovali do semifinále Európskeho pohára majstrov (EPM), v ktorom však dosť nešťastne stroskotali na Ajaxe Amsterdam.
Svojim zverencom vštepil Malatinský takú disciplínu a futbalovú zodpovednosť, že boli úspešní aj v čase jeho neprítomnosti. Napriek pôsobeniu v zahraničí drží medzi slovenskými trénermi rekord v počte odkoučovaných ligových duelov. Spartak viedol totiž v 538 ligových zápasoch.
V roku 1978 si ako hlavný tréner sadol na lavičku najväčšieho trnavského rivala Slovana Bratislava. Tam vystriedal ďalšiu futbalovú trénerskú legendu Jozefa Vengloša.
Jeho osud poznačil aj bývalý režim
Osud najúspešnejšieho trénera v histórii Spartaka Trnava poznačili aj negatívne udalosti. Tri roky strávil vo väzení za údajnú ekonomickú trestnú činnosť. Na obvinení sa podieľala aj vtedajšia komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB).
Nepríjemnosti s totalitnou mocou v bývalom Československu zažil aj potom, ako jeden z jeho trnavských zverencov opustil výpravu pred zápasom s talianskym AS Rím, lebo sa chcel stať kňazom.
Futbalový stratég, psychológ a tréner, ktorý predbehol svoju dobu, zomrel 1. decembra 1992 v Trnave vo veku 72 rokov.
Po bývalom stredopoliarovi, reprezentantovi Československa a neskôr trénerskej legende pomenovali v roku 1998 trnavský futbalový štadión.
V auguste 2016 Malatinskému, ktorý koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia urobil z Trnavy hlavné futbalové mesto Československa, odhalili pred vynoveným štadiónom nesúcim jeho meno, sochu v nadživotnej veľkosti.
Trénerského mága, ktorého familiárne prezývali Toni-báči, vyhlásili aj za Trnavčana 20. storočia in memoriam.
