Popredný predstaviteľ slovenskej medicíny, akademik Ladislav Dérer sa venoval problémom imunogenetiky a matematickému vyjadreniu biologických javov. V nedeľu (11. 12.) uplynie 125 rokov od jeho narodenia.
Dérer patrí medzi zakladateľov slovenského interného lekárstva, ktorému vtisol pečať svojej osobnosti a vychoval preň celý rad odborníkov. Právom sa hovorí o Dérerovej škole na Slovensku, lebo pre ňu vypracoval programy, stanovil ciele a upriamil na ich realizáciu svojich žiakov.
Významne sa pričinil o rozvoj zdravotníctva na Slovensku, o vybudovanie materiálnej základne zdravotníctva, osobitne v hlavnom meste Slovenska.
Plody jeho práce dokumentuje celý rad moderných zdravotníckych zariadení i medicínske centrum v Bratislave na Kramároch, ktoré vybudovali jeho žiaci a kde tamojšia nemocnica nesie jeho meno.
Narodil sa 11. decembra 1897 v Bratislave. Po ukončení vysokoškolských štúdií medicíny začal pôsobiť na I. internej klinike Fakultnej nemocnice Univerzity Komenského v Bratislave, kde pracoval takmer celý svoj profesionálny život. Okrem obdobia rokov druhej svetovej vojny.
Vtedy pôsobil ako primár v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne, kde sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti. V posledných rokoch života sa venoval vedeckej práci v Slovenskej akadémii vied (SAV).
Patológia pečene a choroby z povolania
Vo svojich výskumoch sa zaoberal patológiou pečene, fyziológiou a patofyziológiou tráviaceho ústrojenstva, patofyziológiou krvi pri obehových poruchách a problémami včasnej diagnostiky rakoviny žalúdka. Taktiež tuberkulózou pľúc a čriev, chorobami z povolania (napr. silikóza baníkov), otázkami alergie a pod.
Medzinárodný ohlas vyvolali jeho štúdie o indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxénii pečene.
Orientoval sa na širšie biologické otázky z okruhu hematológie, úspešne skúmal periodicitu niektorých dejov v organizme, štádiovosť v krvotvorbe a iné problémy. Usiloval sa o uplatňovanie genetických hľadísk a matematických metód v medicíne.
Z jeho publikácií sa cituje dodnes
Jeho bohatá publikačná činnosť, najmä Dérerove práce o biologických rytmoch v dozrievaní leukocytov, sú i dnes cenným informačným prameňom. Publikácia je o význame ošetrovateľstva, ktorému venoval kapitolu vo svojej prvej povojnovej odbornej monografii z oblasti propedeutiky.
V roku 1929 vydal ako spoluautor Klinickú fyziológiu krvi. Svojimi aktivitami pomáhal dvíhať i zdravotné povedomie na Slovensku, okrem iného i po vojne vydávaným časopisom Zdravoveda.
S menom akademika Ladislava Dérera je spojená aj história Slovenskej lekárskej knižnice v Bratislave. V roku 1950 sa s myšlienkou vytvorenia centrálnej knižnice najvážnejšie zaoberali práve akademik Ladislav Dérer a profesor Gejza Bárdoš.
Fakultná knižnica v tom období začala pracovať v provizórnych priestoroch vtedajšieho dekanátu Lekárskej fakulty UK s fondom 5 000 zväzkov.
Dérerov memoriál
Život, významné odborné, vedecké a učiteľské dielo Ladislava Dérera si Slovenská internistická spoločnosť každoročne v marci pripomína usporiadaním podujatia Dérerov memoriál. Udeľuje sa na ňom Dérerova cena ako cena predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti za prácu v oblasti internej medicíny.
Plodný život akademika, profesora interného lekárstva, zakladajúceho člena Slovenskej akadémie vied (SAV), popredného vedca a vysokoškolského pedagóga ukončila predčasná smrť. Zomrel 28. marca 1960 v Bratislave, dožil sa 62 rokov.
