Britský autor sci-fi žánru, sir Arthur Charles Clarke je nielen autorom početných vedecko-fantastických románov, ale podieľal sa aj na propagácii kozmonautiky. Ako prvý prišiel s koncepciou komunikačných satelitov.
Na základe jeho vynálezu telekomunikačnej družice vznikla geostacionárna obežná dráha, niekedy nazývaná Clarkova. S myšlienkou satelitu zaveseného na pevnom mieste na oblohe prišiel dávno pred vypustením prvej družice. V piatok (16. 12.) uplynulo 105 rokov od jeho narodenia.
Sci-fi film 2001: A Space Odyssey (2001: Vesmírna odysea, 1968) režiséra Stanleyho Kubricka, je voľne inšpirovaný poviedkou klasika sci-fi žánru Clarka, s ktorým pri jeho tvorbe aj spolupracoval. V dobe svojho uvedenia do kín vyvolal priam masovú hystériu a takmer okamžite sa zaradil medzi najlepšie diela filmovej histórie.
Clarke sa narodil 16. decembra 1917 v anglickom meste Minehead v Spojenom kráľovstve v rodine farmára. Už v detstve sa jeho záľubou stalo zbieranie skamenelín a potom pozorovanie hviezd, postavil si aj vlastný malý teleskop.
Pracoval aj ako účtovný revízor
Po štúdiách na gymnáziu si nemohol dovoliť pokračovať v štúdiu ďalej a tak odišiel do Londýna, kde pracoval ako účtovný revízor. Zároveň sa rozhodol že sa stane profesionálnym spisovateľom. Stretol sa s Walterom Gillingsom, vydavateľom časopisu Scientification, ktorý mu vydal dva články v rokoch 1938 a 1939.
V prvom zhrnul poznatky o Slnečnej sústave, druhý sa týkal možností letu raketou na Mesiac (túto myšlienku odborníci najprv odmietali). Počas druhej svetovej vojny slúžil v britskom kráľovskom letectve (RAF) ako inštruktor práce s radarom.
Predsedom Britskej medziplanetárnej spoločnosti bol od roku 1946. V rokoch 1946 až 1948 získal bakalársky titul z fyziky a teoretickej aj aplikovanej matematiky na King’s College v Londýne.
V roku 1956 sa presťahoval do Kolomba, dnešného hlavného a najväčšieho mesta Srí Lanky (vtedy Cejlón). Medzinárodne oceňovaný autor a mysliteľ bol rektorom univerzity v meste Moratuwa na Srí Lanke. Tu sa po niekoľkých rokoch skončilo jeho jediné manželstvo. Po rozvode s americkou manželkou sa stretával prevažne len s domorodým obyvateľstvom.
Vesmírny výťah či paranormálne javy
Nové prostredie ho inšpirovalo k napísaniu románu Rajské fontány, v ktorom popísal ideu vesmírneho výťahu. Na začiatku svojej kariéry sa zaujímal aj o paranormálne javy, čo zužitkoval v románe Koniec detstva.
Bol tiež známy svojimi televíznymi dokumentárnymi seriálmi Arthur C. Clarke’s Mysterious World (Tajomný svet Arthura C. Clarka, 1981) a Arthur C. Clarke’s World Of Strange Powers (Svet tajomných síl Arthura C. Clarka, 1981). Napísal vyše 100 kníh a stovky poviedok a článkov.
V roku 1962 bol za svoje knihy a články Clarke navrhnutý na cenu UNESCO: Kalingovu cenu za popularizáciu vedy. V roku 1986 založil Cenu A. C. Clarka, ktorá sa udeľuje najlepšiemu sci-fi románu vydanému v Spojenom kráľovstve.
Obťažovanie detí?
Od roku 1988 bol spisovateľ pripútaný na invalidný vozík. V roku 2000 mu britská kráľovná udelila rytiersky titul. Clarke mal byť uvedený do rytierskeho stavu už v roku 1998. Celá procedúra sa však odložila na jeho žiadosť, keď jeden britský bulvárny časopis priniesol informácie, podľa ktorých spisovateľ obťažoval deti.
Tieto obvinenia sa nikdy nedokázali. Clarke bol očistený od tohto obvinenia v roku 2000. Jeho zdravotný stav v tej dobe mu však neumožnil odcestovať do Londýna a prevziať túto poctu od kráľovnej osobne. Slávnostný ceremoniál sa teda uskutočnil za prítomnosti britského vysokého komisára priamo v Kolombe.
Na počesť spisovateľa bola pomenovaná planétka s katalógovým číslom 4923 Clarke a dinosaurus, ktorého pozostatky objavili v Austrálii. Ten dostal meno Serendipaceratops arthurcclarkei.
Clarke zomrel 19. marca 2008 vo veku 90 rokov na Srí Lanke na zlyhanie srdca. Trpel respiračnými problémami, čo lekári spájali s obrnou, ktorú prekonal v roku 1959.
Spisovateľ zanechal písané inštrukcie, v ktorých vyjadril želanie, aby sa na jeho pohrebe nevykonali náboženské obrady žiadneho druhu a že na svojom náhrobku chce mať nápis: „Tu spočíva Arthur Clarke. Nikdy nedospel, ale neprestal na tom pracovať“. Chcel, aby si ho pamätali predovšetkým ako spisovateľa.