V Istanbule protestovali tisíce ľudí proti odsúdeniu starostu mesta – Ekrema Imamoglua. Médiá ho označujú za jedného z najväčších rivalov súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v budúcoročných voľbách. Súd starostu odsúdil za urážku volebnej komisie na dva roky a sedem mesiacov väzenia. Turecká opozícia hovorí o spolitizovanom procese.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Katarína Chovančáková.
Hŕstka ľudí si nemôže uzurpovať moc, ktorá patrí ľuďom. Povedal to po vyhlásení rozsudku Istanbulský starosta Imamoglu. Dodal, že boj o prezidentské kreslo bude pokračovať s ešte väčšou razanciou.
Horúci kandidát opozície v budúcoročných prezidentských voľbách označil rozsudok za nespravodlivý a politicky motivovaný. Vláda však zasahovanie do rozsudku odmieta. Prokuratúra chcela pôvodne poslať starostu do väzenia až na štyri roky, pretože označil rozhodnutie úradov zrušiť komunálne voľby za hlúpe.
Opozícia voči Erdoganovi
Analytička Pelin Ayan Musil z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe pre Rádiožurnál vysvetlila, že práve v Istanbule sa zrodila jedna z najsilnejších opozícií voči Erdganovi.
„Istanbul je veľmi dôležité mesto a vláda nad ním stratila kontrolu. V Turecku tiež platí, že ak niekto vyhrá v Istanbule, vyhrá v celej krajine. To je dôvod prečo vláda chce, aby sa starosta nezúčastnil volieb. Je totiž veľmi populárny a predstavuje hrozbu. Zároveň je fér povedať, že súdy v Turecku nie sú nezávislé a súčasný prezident má veľkú motiváciu k tomu, aby Imamoglu nekandidoval. Preto si myslím, že zatknutie nie je náhoda,“ uviedla.
Podľa prieskumov stále nie je jasné, kto by mohol byť budúcou hlavou štátu v Turecku. V prípade zjednotenej opozície, by mohlo ísť o veľmi tesný súboj, pretože obom kandidátom, istanbulskému starostovi aj súčasnému prezidentovi, predpovedajú približne rovnakú podporu. Erdogan tiež naznačuje, že kandiduje naposledy.
Posledné týždne sa tiež začala Ankara výrazne angažovať v Sýrii a okrem raketových útokov sa vyhráža aj pozemnou ofenzívou. Turecký prezident tiež o pomoc pri rokovaniach s Damaškom požiadal tiež Rusko. Pozorovatelia tak naznačujú, že môže ísť o prezidentovu snahu získať si konzervatívnych voličov.
