Univerzitný profesor Aurel Stodola, vedec svetového významu, nadobudol v technickom svete meno v oblasti teórie automatickej regulácie a vo vedeckých základoch navrhovania a konštrukcie parných a spaľovacích turbín.
Bol autoritou v termodynamike. Stodolove konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj dopredu na mnoho rokov. V nedeľu (25. 12.) uplynie 80 rokov od úmrtia tohto významného vedca a technika.
Slovenská akadémia vied (SAV) na jeho počesť za najlepšie práce vo fyzike a strojárstve udeľuje medailu Aurela Stodolu.
Dielo o parných a plynových turbínach
Aurel Stodola sa preslávil dielom o parných a plynových turbínach, ktoré vyšlo v nemeckom Berlíne v roku 1903 pod názvom Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov).
Jeho neskoršie prepracované a premenované vydania, ktoré vyšli v početných prekladoch, sú základmi dodnes platnej teórie.
Vynálezca a vedec Aurel Stodola bol členom Masarykovej akadémie práce v Prahe a členom korešpondentom francúzskej akadémie vied. Za priekopnícku činnosť mu viaceré európske univerzity udelili čestný doktorát.
V roku 1908 mu Spolok nemeckých inžinierov udelil pamätnú medailu Franza Grashofa a v roku 1940 Veľká Británia medzinárodnú zlatú medailu Jamesa Watta.
Aurel Stodola sa narodil 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Niektoré zdroje však uvádzajú ako deň narodenia aj 11. máj. Študoval na reálke v Levoči a na maďarskom gymnáziu v Košiciach, kde zmaturoval. Techniku študoval od roku 1876 v Budapešti a vo švajčiarskom Zürichu.
Po ukončení vysokoškolských štúdií pôsobil v Prahe v Českomoravskej strojárni. Neskôr aj v renomovanej strojárskej firme Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny a iné náročné strojové zariadenia.
V Zürichu sa spoznal s Einsteinom
Na univerzite v Zürichu prednášal od roku 1892. Založil tam strojné laboratórium, ktoré sa postupne stalo jedným z najuznávanejších v Európe. V Zürichu nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom, ktorý si Stodolu veľmi vážil.
Stodola sa zaoberal aj zdravotníckou technikou. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Princíp jeho vynálezu umelej ruky využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy.
Významný vedec a technik zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho aj pochovali. Telesné pozostatky Aurela Stodolu a jeho manželky previezli a slávnostne pochovali v roku 1989 v Liptovskom Mikuláši, v ich rodnom meste.
V košickom Slovenskom technickom múzeu je jedna zo stálych expozícií pomenovaná po ňom. Nachádzajú sa v nej zbierky energetickej techniky, zamerané na dokumentáciu parných strojov a parných turbín, spaľovacích motorov, vodných motorov a vodných turbín, vrátane modelov týchto zariadení.
