Od úmrtia Rudolfa Nurejeva v piatok (6. 1.) uplynulo 30 rokov. Nurejev bol baletný tanečník sovietskeho pôvodu, ktorého závesné skoky a rýchle otočky boli často prirovnávané k legendárnym výkonom Vaslava Nižinského. Bol ohnivým umelcom a charizmatickou osobnosťou, ktorá oživila význam mužských baletných úloh a výrazne rozšírila okruh baletných divákov.
Rudolf Chametovič Nurejev, sa narodil 17. marca 1938 v Irkutsku v ZSSR. Nurejev, ktorý bol tatárskeho pôvodu, strávil svoju mladosť v Ufe, hlavnom meste Baškirskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky (dnes Baškirská republika, Rusko).
Balet začal študovať podľa portálu Britannica vo veku 11 rokov, školu opustil v 15 rokoch a živil sa tancom. V 17 rokoch nastúpil do Leningradskej baletnej školy, kde ho učil Alexander Puškin. Bol vynikajúcim, ale vzdorovitým študentom, odmietal vstúpiť do Komsomolu (komunistickej mládežníckej organizácie), nedodržiaval nariadenia o zákazoch vychádzania a súkromne sa učil angličtinu.
Po ukončení štúdia v roku 1958 sa stal sólistom Kirovovho (dnes Mariinského) baletu v Leningrade (Petrohrad) a tancoval hlavné úlohy v jeho zájazdovom súbore. Počas pobytu v Paríži s Kirovovým baletom v júni 1961 Nurejev unikol sovietskym bezpečnostným pracovníkom na letisku a požiadal o azyl vo Francúzsku.
Neskôr povedal, že prísne organizovaný sovietsky balet obmedzil jeho možnosti často tancovať a vystupovať v rôznych úlohách.
Debut v Amerike
Po svojom úteku tancoval v Grand Ballet du Marquis de Cuevas a v roku 1962 debutoval v Amerike, kde vystupoval v americkej televízii a v balete Chicagskej opery Ruth Pageovej. Neskôr v tom istom roku sa pripojil ku Kráľovskému baletu (Londýn) ako stály hosťujúci umelec.
Podľa portálu Britannica sa však nikdy nestal členom významného tanečného súboru na Západe, radšej dočasne spolupracoval s rôznymi súbormi.
Nurejev sa stal známym ako obľúbený partner dámy Margot Fonteynovej. Tancoval s ňou také úlohy ako Albrecht v Giselle, Armand v Marguerite a Armandovi a princ Siegfried v Labuťom jazere.
Bol obľúbeným hosťujúcim umelcom vo veľkých i malých spoločnostiach po celom svete. Nurejev pôsobil aj ako choreograf, prepracoval Labutie jazero (Viedeň, 1964), v ktorom dominantnú úlohu prisúdil mužskému tanečníkovi.
Jeho verziu Romea a Júlie Sergeja Prokofieva (1977) uviedol London Festival Ballet (dnes English National Ballet) a jeho Manfreda (1979) zas uviedol Paris Opéra Ballet.
Inscenoval aj Luskáčika
V roku 1980 Nurejev inscenoval Luskáčika pre Berlín Ballet a v roku 1981, vďaka ďalšiemu oživeniu záujmu o tanec v Taliansku, Nurejev uviedol svoju verziu Romea a Júlie v La Scale s Fonteynovou v úlohe Lady Capuletovej.
Nurejevove schopnosti sa rozšírili aj na moderný repertoár a účinkoval v dielach Marthy Grahamovej, Murraya Louisa a Paula Taylora. Grahamová pre neho vytvorila úlohu Lucifera (1975) a v roku 1978 Nurejev účinkoval v amerických premiérach Canarsie Venus a Vivace, ktoré pre neho choreograficky pripravil Louis.
Jeho autobiografia Nureyev vyšla v roku 1962. V roku 1973 sa podieľal na réžii (spolu s Robertom Helpmannom) a účinkoval vo filmovej verzii Dona Quijota. Herecké úlohy si zahral aj vo filmoch Valentino (1977) a Exposed (1983).
Nurejev sa stal rakúskym občanom v roku 1982. V rokoch 1983 až 1989 bol umeleckým riaditeľom Paris Opéra Ballet. Pokračoval v tvorbe choreografií pre American Ballet Theatre a Paris Opéra Ballet, aj keď sa jeho zdravotný stav zhoršoval v dôsledku komplikácií súvisiacich s AIDS, uviedol portál Britannica. Zomrel 6. januára 1993 v Paríži vo Francúzsku vo veku 54 rokov.
