Ovplyvnená tézami sartrovského existencializmu o otázkach bytia, autentickej existencie človeka, jeho slobody a zodpovednosti analyzovala úlohu ženy a obhajovala jej práva.
Od narodenia francúzskej prozaičky, dramatičky, filozofky a feministky Simone de Beauvoirovej v pondelok (9. 1.) uplynie 115 rokov.
Ako tvrdila, hoci pohlavie predznamenáva určitý spôsob existencie, ženy by mali mať možnosť jej akceptácie alebo odmietnutia.
Musia získať ekonomickú nezávislosť a konkrétnymi činmi, úspechmi, spoločenským uplatnením sa zbavovať pocitu menejcennosti voči mužom. Príklad každej ženy, ktorá dosiahla nadpriemerný, vynikajúci úspech, dodáva tisícom ďalších žien silu, ženie ich dopredu.
„Žena je všetko, po čom muž volá, a všetko, čo nedosiahne.“
Simone de Beauvoirová
Preto je koniec koncov každá žena svojím životom a svojou prácou zodpovedná za definitívne vyriešenie ženskej otázky, za úplnú emancipáciu. Sú to slová bojovníčky za práva žien, ktoré odzneli z jej úst začiatkom druhej polovice minulého storočia.
Život s filozofom Sartrom
Prozaička, dramatička Simone de Beauvoirová sa narodila v Paríži 9. januára 1908 v zámožnej meštianskej rodine ako staršia z dvoch dcér. Matka ju vychovávala v katolíckej viere. Simone však neskôr zastávala nenáboženské a ľavicové názory.
Pôvodným povolaním bola profesorka na lýceu a pracovníčka rozhlasu. Od roku 1943 sa venovala len literárnej činnosti. V roku 1929 absolvovala štúdium na parížskej Sorbonne.
Bola žiačkou francúzskeho spisovateľa a filozofa Jean-Paula Sartra, s ktorým neskôr žila svoj život. Jeho existencialistické tézy spracovala beletristicky a tiahnu sa celou jej literárnou tvorbou. Sústreďovala sa najmä na problémy ženskej emancipácie a života ženy vôbec.
Písala romány, eseje i reportážne knihy
Písala romány (Pozvaná, Krv tých druhých, Mandaríni, Ľúbivé obrázky), mnoho esejí (pri písaní niektorých sa inšpirovala pobytom v zahraničí), štúdií, reportážnych kníh. Napísala tri zväzky spomienok a existencialistickú drámu Nepotrebné ústa.
Známe sú jej práce Za morálku dvojakostí, Pyrrhos a Kineas, Existencializmus alebo Múdrosť národov. Dvojdielna štúdia Druhé pohlavie je historicko-filozofické dielo predstavujúce analýzu úlohy ženy a obhajobu jej práv.
Medzi jej prozaické diela ďalej patria V najlepších rokoch, kde podáva svedectvo o spisovateľskej generácii rokov 1929-1940 a Sila okolností, v ktorom popisuje činnosť skupiny spisovateľov spojených okolo Sartrovej revue Temps Modernes.
Dievča z dobrej rodiny
Spokojné detstvo, pohodu domova, ale aj spurné chovanie mladej dievčiny, odmietajúcej konformizmus rodičov a ostatných dospelých predstavuje jej autobiografické dielo Dievča z dobrej rodiny.
„Žiť znamená starnúť, nič viac.“
Simone de Beauvoirová
V poviedkach v 60. a 70. rokoch 20. storočia citlivo evokuje poslednú životnú etapu svojej matky a ich spoločnou témou je starnutie ženy: Veľmi ľahká smrť (1964), Zlomená žena (1967), Zúčtovanie (1972). V poslednej bilancuje svoj život.
Simone de Beauvoirová zomrela v rodnom Paríži 14. apríla 1986. Dožila sa 74 rokov.
