Účasť na referende politológov neprekvapila. Vzhľadom na tie predchádzajúce ju považujú za priemernú. Niektorých voličov mohla od hlasovania odradiť nejasná otázka, iných zasa to, že referendum vyhlásila len jedna politická strana.
K hlasovacím schránkam prišlo takmer 1,2 milióna hlasujúcich, viac 97 percent z nich vyjadrilo svoj súhlas s referendovou otázkou.
„V tomto prípade treba jasne povedať, že voliči ukázali tejto vládnej koalícii, že veľká časť z nich chce možnosť referendom skracovať volebné obdobie,“ uviedol politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Na druhej strane, mnohí sa rozhodli nesúhlasiť s referendovou otázkou tak, že na referendum neprišli vôbec. „Svojou neúčasťou občania dávajú najavo, že nechcú, aby referendum bolo úspešné,“ vysvetlil politológ Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Tomáš Jahelka.
Nejasnosť otázky či chýbajúca kampaň
Dôvodov neúčasti občanov na referende je podľa politológov viacero. Napríklad nejasnosť otázky či chýbajúca kampaň.
„Ak chceme referendum využívať ako nástroj, tak si myslím že, vzdelávanie ľudí o tom, na čo je referendum, aká je jeho sila, aký je jeho význam v kontexte fungovania politického systému, by malo byť omnoho lepšie,“ tvrdí politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
V súvislosti s nízkou účasťou sa hovorilo aj o nevhodnom dátume či vplyvoch počasia.
„Celé roky sledujem diskusiu o tom, ktoré termíny sú najvhodnejšie. Počasie, a k tomu existujú dokonca zaujímavé politologické štúdie, nemáva až taký zásadný vplyv,“ uviedol sociológ Michal Vašečka.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Vyššiu účasť by sa podľa neho dalo dosiahnuť, ak by sa referendum spojilo s voľbami. Podľa politológov však občanov však ovplyvnilo aj spolitizovanie celej témy. Pritom aj vrcholní politickí predstavitelia otvorene hovorili o tom, že na referende sa nezúčastnia.
„Minimálne tí, ktorí vyjadrujú sympatie k ústavným činiteľom, ktorí sa nezúčastnili na tomto referende, mohli zaujať rovnaký postoj,“ dodal politológ Lenč. Podľa politológov sa však opakovane ukazuje, že referendá na Slovensku nie sú úspešným nástrojom, ako niečo zmeniť.
„Je potom na mieste otázka, že či by sa iniciátori referenda nemali nejakou časťou podieľať na financovaní referenda, ktoré je vo výsledku neúspešné. Všetko sa totiž platí zo štátneho rozpočtu,“ skonštatoval politológ Jahelka.
