Ján Koniarek mal závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. V jeho diele vyvrcholili národné idey, predznamenané tvorbou 50. rokov 19. storočia. Názorovo-umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie. Narodil sa pred 145 rokmi, 30. januára 1878.
Sochár sa narodil vo Voderadoch pri Trnave. Študoval na oddelení dekoratívneho sochárstva na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave. Po krátkom pobyte v Ríme si vzdelanie umeleckého smeru doplnil štúdiom na výtvarnej akadémii v Budapešti vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a v bavorskom Mníchove.
Po ukončení štúdií pôsobil v Srbsku, učil na Výtvarnej škole v Belehrade. Počas prvej svetovej vojny však jeho ateliér zničili a sám musel odísť na front. Aj preto sa o jeho sochárskej aktivite v Srbsku vie málo. Usudzuje sa, že tu pracoval ako portrétista.
Po skončení vojny v roku 1918 sa vrátil do rodných Voderád. Neskôr sa usadil v Trnave, kde vytvoril mnoho prác. Pre neutešené finančné pomery sa realizovali len niektoré. K nim patrí napríklad pomník Jána Hollého v Borskom Mikuláši.
Keďže po roku 1918 nezískal dostatočné množstvo spoločenských objednávok. Viac sa zameral na intímnu drobnú plastiku, v ktorej miestami rezonuje secesná žánrovosť a portrét. Medzi jeho prvé zachované práce patrí portrétny reliéf Hlava mnícha, Hlava dievčiny, Pro patria a Modliaci sa vojaci.
Rozmerný Memorandový reliéf v Martine znamená vrchol ďalšej autorovej vývinovej fázy.
Bol vlastencom
Jeho vlastenectvo vyjadrené v autorskej konfesii Sochár a národ vyzrelo počas Slovenského národného povstania (SNP) v ideovo a umelecky náročnom diele Hlas povstania. K najlepším dielam Jána Koniarka ďalej patrí Pomník padlým v 1. svetovej vojne, stojaci v Parku Antona Bernoláka v Trnave a súsošie Antona Bernoláka taktiež inštalované v Trnave.
V rámci slovenského sochárstva má jeho tvorba priekopnícky a zakladateľský význam. Od akademických začiatkov jeho štýl smeruje cez impresionistické a secesné cítenie k novodobému realizmu, k národne modifikovanej tvorbe.
Jeho práce sa popri zbierkových fondoch v Prahe, Bruseli, Sofii nachádzajú v Mestskom múzeu a v Národnom múzeu v Belehrade, v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave a Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Martine.
V roku 1978 bola Okresná galéria v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca premenovaná na Galériu Jána Koniarka. Je v nej umiestnená stála expozícia jeho diel. V roku 2007 vydala táto galéria jeho reprezentatívnu monografiu.
V Srbsku vyznamenali Jána Koniarka Radom svätého Sávu a Radom milosrdenstva. Hlava svätého Jána Krstiteľa od Jána Koniarka je motívom poštovej známky, ktorú 13. apríla 2012 slávnostne inaugurovali v trnavskej galérii nesúcej jeho meno.
Trnavčan 20. storočia
Koniarka vyhlásili za Trnavčana 20. storočia v roku 2000. A to aj napriek tomu, že sa do Malého Ríma prisťahoval až 1924.
V roku 2002 otvorila spomínaná galéria nesúca jeho meno stálu expozíciu jeho sochárskej tvorby a o päť rokov vydala aj monografiu Sochár Ján Koniarek.
Okrem toho, v roku 1938 pri veľkolepých oslavách 700. výročia povýšenia na slobodné kráľovské mesto udelila, Trnava Jánovi Koniarkovi čestné občianstvo. V roku 1942 dostal Národnú cenu za celoživotnú tvorbu.
Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1939 až 1943 na výtvarnom odbore Slovenskej vysokej školy technickej. Do Bratislavy dochádzal z Trnavy vlakom. V roku 1940 utrpel pri ceste vážny úraz, pre ktorý musel výchovu mladých opustiť.
Zomrel v roku 1952, 4. mája, v rovnaký deň ako Milan Rastislav Štefánik, ktorého zvečnil vo svojom diele. Jeho poslednou datovanou plastikou je Štúdia sediaceho L. N. Tolstého.
