Len minúty delili pred 20 rokmi 1. februára 2003 raketoplán Columbia od pristátia na Zemi. V dôsledku poškodenia tepelného štítu sa však stroj vo výške 63 kilometrov rozpadol. Nikto zo siedmich členov posádky, piatich mužov a dvoch žien, nehodu neprežil.
Medzi nimi bol aj prvý izraelský astronaut Ilan Ramon. Jeden z účastníkov povestného náletu na iracký jadrový reaktor v Osiraku mal vtedy so sebou kresbu Petra Ginza, pražského chlapca, ktorý neprežil holokaust.
Pristátie raketoplánu plánovali na 09:16 miestneho času (15:16 SEČ). Od 15.00 h SEČ však nemalo riadiace letové stredisko kontakt a NASA vyhlásila stav núdze. Do pohotovosti uviedli záchranné a pátracie tímy v oblasti texaského Dallasu a Fort Worthu.
Raketoplán sa rozpadol pri rýchlosti asi osemnásťtisíc kilometrov za hodinu nad Texasom. Televízne zábery vyhotovené nad Texasom ukázali, ako sa od klesajúcej Columbie oddeľujú žhavé kusy.
Očití svedkovia v Texase líčili, ako počuli mohutnú detonáciu. Triasli sa okná, chveli domy a bolo vidieť oslnivý záblesk. Iní hovoria o hluku, ktorý vydáva blížiace sa tornádo. Príbuzní a deti siedmich astronautov, ktorí na pristátie čakali v blízkosti pristávacej plochy, boli okamžite odvedení mimo dosah novinárov.
Byrokratické zlyhanie
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na konci februára 2003 zverejnil videozáznam, ktorý niekoľko minút pred katastrofou nakrútila posádka raketoplánu Columbia. Kozmonauti sa podľa záberov v pokoji pozerali z okienok raketoplánu na ohnivú guľu, ktorá tradične obklopuje raketoplán pri vstupe do atmosféry, a žiadne nebezpečenstvo netušili.
Vyšetrovacia komisia nakoniec dospela k záveru, že raketoplán by sa dalo udržať na obežnej dráhe o mnoho dní dlhšie a plánovať prípadné možnosti záchrany astronautov. To pripustila aj NASA.
Komisia navyše uviedla, že za skazu Columbie mohlo byrokratické zlyhanie. Systém podľa nej zlyhal najmä pri obstarávaní fotografií. Zástupcovia NASA priznali, že snímky jej kartografický ústav ponúkal. Tie však boli odmietnuté.
Šéf NASA Sean O’Keefe priznal, že išlo o „chybu v úsudku“. Technici pritom vedenie upozorňovali, že pri štarte raketoplánu mohlo dôjsť k uvoľneniu izolačnej peny z prídavnej nádrže a k poškodeniu ľavého krídla, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou havárie.
Po boku tragédie Challengera
Tragédia Columbie sa zaradila vedľa do vtedy najväčšieho nešťastia v dejinách kozmických letov s ľudskou posádkou. Všetkých sedem astronautov, rovnako päť mužov a dve ženy, našlo smrť aj v januári 1986 na palube raketoplánu Challenger.
Tomu minútu a štvrť po štarte vo výške asi 14 kilometrov vybuchla hlavná nádrž, ktorá bola poškodená chybným pomocným motorom na pevné palivá.
Katastrofa Columbie, podobne ako o 17 rokov skôr havária Challengeru, priniesla aj dočasné zastavenie programu raketoplánov. Do vesmíru sa znovu vydali po technických úpravách až v lete 2005. Let Discovery však preukázal niektoré pretrvávajúce závady. Nasledovali ďalšie zmeny, a tak sa v júli 2006 mohli lety raketoplánov opäť rozbehnúť.
Pauza raketoplánov
Až na výnimku, opravu Hubblovho kozmického ďalekohľadu v máji 2009, sa ale lietalo iba na ISS, kde mohli astronauti v prípade poškodenia tepelnej ochrany počkať na pomoc. Každý z 20 zostávajúcich letov tiež zahŕňal dôkladnú kontrolu povrchu raketoplánov.
Ďalším dôsledkom havárie Columbie potom bolo urýchlené ukončenie programu raketoplánov, ktoré podľa pôvodných plánov mali lietať možno až do roku 2020. Posledný, v poradí 135. výpravu, ale uskutočnil Atlantis už v júli 2011.
Americké raketoplány lietali do vesmíru 30 rokov, ich éru začal raketoplán Columbia v apríli 1981. Všetky raketoplány – celkovo ich bolo postavených päť: Columbia, Challenger, Discovery, Atlantis a Endeavour – počas svojej éry vo vesmíre strávili 1 333 dní. Na obežnú dráhu vyniesli 355 astronautov zo 16 krajín a na 180 družíc.
Od roku 2011, kedy sa ukončila prevádzka amerických raketoplánov, boli USA závislé pri doprave svojich astronautov k ISS hlavne od ruskej lode Sojuz. Závislosť od ruských lodí sa skončila po deviatich rokoch 30. mája 2020.
Vtedy prvá súkromná spoločnosť, americká firma SpaceX, dopravila posádku na obežnú dráhu okolo Zeme. Do vesmíru odletela jej loď Crew Dragon. Na palube mala dvojicu astronautov – Douglas Hurley a Robert Behnken sa tak stali prvými Američanmi vynesenými do vesmíru americkou technikou po takmer deväťročnej pauze.
