Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok (2. 2.) podľa očakávania zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na 3 percentá. Rada guvernérov ju zvýšila piatykrát za sebou, čím sprísnila menovú politiku v snahe dostať infláciu pod kontrolu. O pol bodu sa zvýšila aj depozitná sadzba, ktorá je teraz na úrovni 2,5 %.
ECB začala zvyšovať úrokové sadzby v júli minulého roka. Vtedy zvýšila základnú sadzbu na 0,5 % z rekordne nízkej úrovne 0 %, na ktorej ju držala od roku 2016. ECB potom v septembri a októbri zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu.
V decembri prvýkrát spomalila tempo zvyšovania na 0,5 percentuálneho bodu, keďže sa domnieva, že inflácia sa blíži k svojmu vrcholu. Eurozóna navyše čelí hrozbe hospodárskej recesie.
Pokračovanie v sprísňovaní menovej politiky
Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová tiež potvrdila, že banka bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Ekonomika eurozóny je podľa nej „odolnejšia, než sa očakávalo“.
Lagardová začala tlačovú konferenciu po zasadnutí Rady guvernérov gratuláciou Chorvátsku, ktoré sa 1. januára stalo členom eurozóny, a privítala v Rade guvernérov šéfa Chorvátskej národnej banky Borisa Vujčiča.
Lagardová zopakovala, že rada bude „rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa“.
Takisto potvrdila, že po marcovom zvyšovaní úrokových sadzieb prehodnotí, ako sa bude menová politika vyvíjať ďalej.
ECB podľa jej šéfky očakáva, že ekonomická aktivita v eurozóne zostane v krátkodobom horizonte slabá. Dôvodmi je utlmená aktivita v globálnej ekonomike a vysoká geopolitická neistota, ktorej hlavnou príčinou je ruská útočná vojna proti Ukrajine.
To spoločne s vysokou infláciou a prísnejšími finančnými podmienkami tlmí výdavky aj produkciu.
Problémy s dodávkami sa však zmierňujú, dodávky plynu sú bezpečnejšie, firmy majú naďalej veľký objem nevybavených objednávok a dôvera sa zlepšuje.
„Rastúce mzdy a nedávny pokles inflácie cien energií by tiež mali zmierniť stratu kúpnej sily, ktorú mnohí ľudia pocítili v dôsledku vysokej inflácie. To následne podporí spotrebu. Celkovo sa ukázalo, že ekonomika je odolnejšia, než sa očakávalo, a v nasledujúcich kvartáloch by sa mala zotaviť,“ uviedla Lagardová.
Cenové tlaky však podľa Lagardovej zostávajú silné, čiastočne aj z toho dôvodu, že vysoké náklady na energie zasiahli celú ekonomiku. „Vládne opatrenia na kompenzáciu vysokých cien energií pre domácnosti budú v roku 2023 tlmiť infláciu, po ich skončení sa však očakáva jej zvýšenie,“ dodala.
