Skúsený nemecký astronaut Alexander Gerst by sa mohol stať jedným z Európanov, ktorí v rámci misie Artemis poletia na Mesiac. Návrat na Mesiac považuje Gerst za dôležitý krok rozvoja ľudstva, prirodzenú družicu Zeme vníma ako ôsmy kontinent, kde sa ľudstvo môže dozvedieť mnohé nielen o histórii svojej planéty, ale tiež o jej budúcnosti.
„Mesiac je ôsmym kontinentom Zeme,“ povedal Gerst na stretnutí s novinármi v severonemeckých Brémach, kde Európska vesmírna agentúra (ESA) spoločne s koncernom Airbus ukázala tlači montáž servisných modulov pre loď Orion.
Práve na tejto kozmickej lodi by sa Gerst mohol vydať na Mesiac. Či sa tak stane, jasné zatiaľ nie je, bez šancí ale rozhodne nie je. Doteraz Gerst pobýval vo vesmíre dvakrát, celkovo tu strávil takmer jeden rok.
„Rozhodne by som chcel na Mesiac letieť. Neviem ale, či budem vybraný ja, alebo niektorý z mojich kolegov,“ povedal Gerst.
To, že Európania na Mesiac poletia, je isté. V lunárnom programe Artemis vedenom americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) majú európski astronauti miesta rezervované, zdôraznil David Parker, ktorý má v ESA na starosti robotický i pilotovaný vesmírny prieskum. Žiadne konkrétne mená ani termíny však Parker nespomenul.
Túžbu prejsť sa po Mesiaci neskrýval ani Španiel Pablo Álvarez Fernández, ktorého ESA vlani v novembri predstavila ako jedného z piatich budúcich kariérnych astronautov.
Do úzkeho výberu sa vtedy dostal aj český stíhací pilot Aleš Svoboda, ktorého ESA vybrala do záložného tímu astronautov.
„Mesiac je určite snom každého astronauta, treba ale postupovať krok za krokom,“ povedal Fernández na otázku, či by som chcel byť v programe Artemis. Poznamenal, že jeho ďalším krokom, na ktorý sa teraz sústredí, je začatie kozmického výcviku.
Najväčšie dobrodružstvo jeho života
Svoju budúcu kariéru, ktorá ho môže zaviesť na obežnú dráhu okolo Zeme alebo na Mesiac, označil ako najväčšie dobrodružstvo svojho života, ktoré bude mať zároveň prínos pre ľudstvo. „Posúvame hranice technického poznania, čo nám v konečnom dôsledku pomôže aj tu na Zemi,“ povedal.
O význame prieskumu a dobývania kozmu hovoril aj Gerst. „Z vesmíru nazeráte na našu planétu v úplne inej perspektíve. Uvedomíte si napríklad, v akom rozsahu je rúbaný prales v Amazonii, aké strašné to je. A začnete sa báť o túto planétu. Cítite dokonca zodpovednosť či výčitky, keď vidíte všetku tú krásu a to, aké škody páchame,“ povedal.
Vesmírny výskum môže pomôcť s riešením ťažiskových problémov Zeme, zároveň pomôže lepšie planéte porozumieť. A najlepšie miesto na takýto výskum a pozorovanie je podľa Gersta Mesiac.
„Je to archa našej histórie. Môže nám veľa povedať o tom, ako sa Zem utvárala. A môže nám pomôcť dozvedieť sa niečo aj o budúcnosti Zeme,“ povedal. Mesiac je podľa neho tiež ideálny na sledovanie toho, aké nebezpečenstvá Zemi z kozmu hrozia.
Gerst vidí návrat na Mesiac rovnako ako súčasť cesty ľudí na Mars a ďalej do kozmu. „Na vesmírnej stanici na obežnej dráhe okolo Zeme sa môžeme naučiť, ako žiť na Mesiaci. A na Mesiaci sa môžeme naučiť veľa o tom, ako žiť na Marse,“ povedal.
Skúmanie Mesiaca prirovnal Gerst k objavovaniu Antarktídy. „Ľudia si povedia, Mesiac je ďaleko, stojí veľa peňazí sa tam dostať. A presne to isté si hovorili o Antarktíde pred sto rokmi. Výprava tam, to bolo na dva roky. A niekoľko expedícií sa vôbec nevrátilo,“ povedal.
Návrat na Mesiac sa ale podľa neho oplatí, pretože vďaka rozvoju vedy a techniky prinesie výhody celému ľudstvu.
