Obnova verejných budov je pomalá, konštatuje Národný kontrolný úrad (NKÚ) SR. Ak by ministerstvo dopravy pokračovalo v takom tempe ako doteraz, obnova by trvala takmer 30 rokov. Nespokojné sú aj samosprávy, sťažujú sa na zdĺhavú byrokraciu aj nedostatok financií.
Rezort dopravy reaguje, že na obnovu budov aktuálne vyčlenil 120 miliónov eur a do budúcna pripraví aj národný plán obnovy. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Otajovičová.
Klimatickú neutralitu chce Európska únia dosiahnuť do roku 2050. Emisie skleníkových plynov o polovicu však chce SR znížiť už za najbližších sedem rokov. Dopomôcť k tomu má aj obnova verejných budov.
Vďaka zatepleniu či lepšiemu systému klimatizácie budovy spotrebujú menej energií, a tak sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Podpredseda kontrolórov Jaroslav Ivančo však upozorňuje, že obnova verejných budov nie je efektívna.
„V kontrolovaných rokoch sa z 15 000 verejných budov obnovilo 2 602 budov. Ak by sme pokračovali v tomto tempe obnovy, tak by trvala 27 rokov,“ priblížil Ivančo.
Komplexnejšia obnova
Ohrozené nie sú len klimatické ciele, ale aj financie verejnej správy. Rastúce ceny energií sa dotknú aj štátnych inštitúcií a samospráv, keďže zastropovanie cien je len dočasné. Ušetriť vďaka obnove starých budov je pre samosprávy náročné. Podľa hovorkyne Únie miest Slovenska Daniely Piršelovej je problémom aj zdĺhavá byrokracia.
„Schémy nedostatočne reagujú napríklad na cenové pohyby v stavebníctve, čo si vyžaduje stále väčšie prostriedky z rozpočtov samospráv. Vzhľadom na neuvážené zásahy štátu do ich príjmov, stále viac miest škrtá investičné projekty,“ spresnila Piršelová.
Analytik Richard Paksi z platformy Budovy pre budúcnosť tvrdí, že obnova by mala byť komplexnejšia. Doteraz sa ministerstvo často pozeralo len na to, ako inštitúciu zatepliť či vymeniť okná.
„Pozrieť sa na to, či tam nie je priestor na komplexný energetický manažment, či treba už aplikovať adaptačné opatrenia, ako napríklad zelené strechy alebo tienenie,“ uviedol Paksi.
Ministerstvo dopravy tvrdí, že na zefektívnenie procesu potrebuje viac financií. Teraz sa využívajú najmä eurofondy. „V budúcnosti na ministerstve dopravy pripravíme národný plán obnovy, aby sme dokázali adresnejšie smerovať našu pomoc v obnove budov. Pripravujeme tiež reformu zberu údajov o energetickej hospodárnosti celého fondu budov,“ vysvetlil Martin Petro z odboru komunikácie.
Podľa analytika by systém financovania mohla zlepšiť aj spolupráca verejného a súkromného sektora.
