Zbytočné svetlo počas noci môže mať vážne následky na zdravie človeka aj prírodu. Svetelného smogu pribúda každý rok – naozajstnú tmu nepozná 99 % Európanov. Aj napriek tomu, osvetlenia doslova žiariaceho na všetky strany, pribúda.
Škôlka v strede Komárňanského sídliska doslova žiari na všetky strany. Svetelné tyče vo dvore sa zapínajú každý deň automaticky o trištvrte na šesť večer a svietia kým opäť nevyjde slnko.
Projektantka vraj osvetlenie takto plánovala, a tak bolo aj odsúhlasené. Svetelné tyče slúžia aj na to, aby bolo viditeľné keď na pozemok škôlky príde v noci nekompetentná osoba.
V reportáži sa téme venovala redaktorka RTVS:
„Je to typickou ukážkou toho, keď svetlo svieti tam, kam nemá a vtedy, keď nemá. Nie je to iba lokálny problém, ale to svetlo osvetľuje celú oblohu a nepriamo potom rozptýlené ožaruje celé okolie mesta,“ skonštatoval zriaďovateľ škôlky Csillag óvoda v Komárne László Fazekas.
Štúdie ukázali, že presvetlené okolie znižuje kvalitu spánku, koncentráciu, pridáva stres aj choroby. Neprospieva ani prírode. „Dochádza k premnoženiu napríklad hlodavcov, lebo dravce majú sťažené podmienky na ich lovenie,“ dodal František Kundracik z Katedry experimentálnej fyziky FMFI Univerzity Komenského.
Buď ho vypnú alebo nahradia
Svietia továrne, bilboardy aj pamätníky. Boj so svetlom vyhlásilo už niekoľko európskych krajín. Naposledy Česko, kde od marca obmedzili osvetlenie ciest aj mnohých budov. U nás sa svetelné znečistenie reguluje roztrúsene vo viacerých vyhláškach.
„Pokiaľ by sa tieto veci legislatívne upravili centrálne, tak by bolo možné jednoduchším spôsobom tie úrovne znečistenia kontrolovať,“ podotkol Kundracik.
Svetelný smog nie je v kompetencii rezortu životného prostredia ani rezortu zdravotníctva, ale v kompetenciách ÚVZ. Regionálni hygienici nám povedali, že riešiť takéto presvetlené sídliská budú na základe podnetov. „Buď sa obmedzí osvetlenie, alebo sa to úplne vypne alebo sa to nahradí iným typom osvetlenia,“ uviedla regionálna hygienička Denisa Masárová.
Zmena legislatívy sa na Slovensku podľa hygienikov aktuálne nerieši. Vedci hovoria, že závisí od zodpovednosti ľudí – netreba zhasnúť všetko, no namiesto oblohy svietiť smerom dole a iba tam, kde je to naozaj treba. Ušetria sa aj peniaze – podľa medzinárodných výskumov sa za rok zbytočne zaplatí za svietenie asi 10 miliárd eur.
