Severské krajiny na čele s Fínskom znovu obsadili prvé priečky svetového rebríčka šťastia. Fínsko získalo 7,8 bodu z desiatich, druhé je Dánsko a tretí Island.
Slovensko si polepšilo z 35. na 29. miesto. Česko si udržalo 18. pozíciu. Správa sa venuje aj situácii na Ukrajine a v Rusku vzhľadom na to, že dianie v oboch krajinách už viac ako rok ovplyvňuje ruská invázia na Ukrajinu.
Agentúra DPA píše, že napriek krízam, s ktorými svet bojuje, zostáva pocit šťastia pozoruhodne nemenný. Výsledok vychádza z dát za uplynulé tri roky, ktoré vo svete poznačila pandémia covidu.
Fínsko je „najšťastnejšou krajinou“ šiesty rok po sebe, a to napriek výraznému zhoršeniu bezpečnostnej situácie za jeho hranicami i tomu, že ešte neskončil proces jeho vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Výsledné skóre jednotlivých krajín je kombináciou údajov o osobnom šťastí jednotlivých ľudí na základe prieskumov Gallupovho inštitútu a objektívnych faktorov, ako je HDP, úroveň zdravia, slobody, sociálnej podpory a korupcie.
Česko získalo 6,469 bodov z desiatich. Hneď nad Slovenskom sa umiestnil Uruguaj, jednu priečku pod ním Saudská Arábia. Nováčikom v prvej dvadsiatke je Litva, ktorá ešte v roku 2017 bola až na 52. pozícii. Nahor po rebríčku sa šplhalo aj Estónsko a Lotyšsko.
"Všade v strednej a východnej Európe to vyzerá prakticky rovnako. Krajiny v tomto regióne sa vysporiadali s transformáciou z 90. rokov a cítia sa byť istejšie vo svojej novej identite," cituje televízia CNN na svojej internetovej stránke kanadského ekonóma Johna Helliwella, jedného z autorov správy.
Najhoršie je na tom Afganistan a Libanon
Najhoršie dopadli Afganistan a Libanon. Rusku tento rok v celkovom poradí patrí 70. priečka, Ukrajine 92. pozícia. Vlani bolo Rusko 80., Ukrajina na 98. mieste.
"Napriek utrpeniu a škodám, aké Ukrajina zažíva, posúdenie kvality života bolo vlani lepšie ako v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym," uvádza sa v správe. Podľa jej autorov k tomu prispel pocit spoločného cieľa alebo dôvera v ukrajinské vedenie.
Dôvera vo vládu vlani vzrástla na Ukrajine aj v Rusku, ale oveľa silnejšie na Ukrajine. Výskumníci sledovali aj súhlas Ukrajincov s krokmi ruského vedenia.
Kým v období pred tým, ako Rusi obsadili Krym, im respondenti na Ukrajine udeľovali viac ako štyri body na desaťbodovej škále, v rokoch po anexii tohto územia to bolo okolo jedného bodu a vlani sa táto podpora prepadla na nulu.
"Ruský vpád na Ukrajinu Ukrajincov stmelil v národ," povedal podľa agentúry DPA jeden z autorov správy Jan-Emmanuel De Neve z Oxfordskej univerzity.
