Dôvera v slovenskú vládu a parlament je historicky najnižšia. Vyplýva to z národného prieskumu Eurobarometer, ktorí robili na vzorke 1 004 ľudí. Občania Slovenska hodnotia situáciu v krajine ako zlú. Dostávame sa na spodok rebríčka.
Väčšina Slovákov je naklonená proeurópskym hodnotám a asi 56 percent opýtaných nechce byť mimo Únie. No zároveň narastá nedôvera k EÚ. Pociťuje ju asi tretina Slovákov.
„V prvom rade to vnímame ako zlú správu pre Slovensko, zlú správu pre Európu. Možno dobrú správu pre mocnosti, ktoré nemajú veľmi pozitívne záujmy o dobrý rozvoj Slovenska,“ uviedol Vladimír Šucha, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
„Faktormi sú pandémia invázia, vláda, ktorá je dnes v demisii, to ako naložila s dôverou, ktorú jej dali občania a zjavne nenaplnila ich očakávania. Prejavilo sa to v presahu na samotné európske inštitúcie,“ vysvetľuje sociológ Martin Slosiarik.
Na výsledky prieskumu Eurobarometra sa podrobnejšie pozrela redaktorka RTVS Emília Tóth-Lengyelová:
Ak to takto pôjde ďalej, môže to mať podľa sociológa následky. „Ani vo Veľkej Británii si nikto nemyslel, že to môže dopadnúť tak, ako to dopadlo. Môže dôjsť k tomu, že nakoniec sa nájde 350-tisíc ľudí, ktorí podpíšu petíciu, na základe ktorej vyhlásia referendum. A potom zrazu môžeme byť prekvapení,“ upozorňuje Slosiarik.
Podľa odborníkov treba nájsť cestu, ako ľuďom ukázať výhody, ktoré členstvo v Európskej Únii prináša.
„Mladí ľudia využívajú benefity, ktoré máme v EÚ – cestujú, môžu študovať v zahraničí,“ pripomína Zuzana Hozlárová, predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl.
Sme najpesimistickejší
„To že tu je rozvinutá a fungujúca ekonomika je predovšetkým vďaka spolupráci s EÚ. My sme tak malá krajina, že keby sme vyrábali len pre vlastnú spotrebu, tak by sme boli neuveriteľne chudobní,“ dodal Šucha.
Viacerí nie sú spokojní ani s tým, aká je situácia na Slovensku. Hodnotia ju ako zlú. Dôvera v slovenskú vládu a parlament dosahuje historické minimá. Verí im 14 percent ľudí. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ sme najpesimistickejší.
„To, čo vidíme dnes, je koktail rôznych príčin. Stále sú to tie témy – ceny, životná úroveň, ceny energie, inflácia. Veľmi do toho vstupuje celková nespokojnosť s politickou situáciou,“ ozrejmila sociologička Oľga Gyárfášová.
Prieskum tiež ukázal, že Slováci ako problém nevnímajú tému migrácie, ochranu prírody a klimatické hrozby.