Reklama, ktorá v uplynulých týždňoch verbovala Američanov bez domova do vojny na Ukrajine a sľubovala im vysokú finančnú odmenu, patrí do kategórie fake news – teda nepravdivých. Video analyzovala agentúra AP.
Medzinárodnú légiu založila ukrajinská vláda, aby zjednotila do spoločnej jednotky zahraničných bojovníkov bojujúcich na strane Kyjeva. Podľa najnovších odhadov denníka New York Times združuje asi 1 500 ľudí, ktorí majú rôzne dôvody, prečo riskujú život vo vojne ďaleko od svojej vlasti.
Podľa niektorých odhadov sú na Ukrajine desaťtisíce zahraničných dobrovoľníkov. New York Times nedávno zistil, že ich skutočný počet môže byť omnoho nižší. Zdroje z okolia bojovníkov podľa denníka hovoria, že ich je okolo 1 500.
Dobrovoľníctvu na Ukrajine sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka RTVS Kristína Chrenková:
Portugalčan Marce, ktorý vedie organizáciu Memorial – International Legion Defense of Ukraine, síce nebojuje, no s jednotkou spolupracuje.
“Myslím si, že 90 percent ľudí si myslí, že vojna znamená mať zbraň v ruke a to je všetko. Vojnu však môžeme prirovnať k firme. Je tam množstvo oddelení, množstvo povolaní. Keď si na fronte a nemáš čo jesť, piť, nemáš zbrane, nemáš muníciu, ak nemáš výbavu, čo potom? Je tam skrátka hrozne veľa ľudí, ktorí robia svoju prácu, aby mohli chalani na fronte bojovať.”
V mnohých štátoch je boj pod cudzou vlajkou trestným činom, a to vrátane Slovenska, kde výnimku môže udeliť len prezidentka.
Pomôcť Ukrajine môžu práve dobrovoľníci
Marce sa na povolenie nepýtal svojej rodiny ani vlády – odišiel z Portugalska, lebo nevedel sedieť doma a nič nerobiť. Pomoc má podľa neho mnoho podôb – niektorí bojujú, iní varia alebo inak pomáhajú ukrajinskej armáde v boji proti nepriateľovi.
“To je moja veľká otázka: Prečo? Prečo ľudia nepomáhajú, prečo neprídu na hranice a nedonesú v plastových taškách napríklad jedlo?” Experti prirovnávajú dobrovoľníkov zo zahraničia k medzinárodným brigádam v španielskej občianskej vojne. Patrí medzi nich aj bezpečnostný expert Omar Ašur.
Pre televíziu al-Džazíra povedal, že zahraniční dobrovoľníci môžu byť zásadným elementom v boji proti nepriateľskej krajine či režimu, tak ako to bolo v 30. rokoch v Španielsku, kde pomohli udržať Madrid pred Francovými vojskami prakticky až do konca vojny.
Podľa neho veľmi záleží na tom, ako sú vyškolení, či ide o ľudí, ktorí už bojovali alebo prišli bez akejkoľvek prípravy. Tvrdí, že takisto je pri zahraničných dobrovoľníkoch veľkou otázkou prečo bojujú. Často je to demokracia, no nájdu sa aj takí, ktorí na Ukrajinu prichádzajú so svojou ideológiou a sú napríklad extrémisti.
Uniknuté dokumenty z prostredia zahraničných légií, ktoré zverejnil denník NYT naznačujú, že nábor nových ľudí stagnuje. Zrejme aj preto, lebo mnohí nemajú dostatok skúseností a nevyhovujú tak požiadavkám ukrajinskej armády. Na druhej strane pripomínajú experti vagnerovcov, ktorí do svojich radov prijímajú za žold aj trestancov.
