Švajčiarsko oznámilo, že vynaloží približne 2 miliardy dolárov na humanitárnu a rozvojovú pomoc Ukrajine v priebehu nasledujúcich šiestich rokov. Informovala o tom agentúra AP.
Švajčiarsko tak poskytne finančnú pomoc pre Ukrajinu. A to po tom ako kritici zo Západu tlačili na Bern, aby urobil viac pre Ukrajinu, pomohol jej brániť sa proti ruským útočníkom a potláčať ruské záujmy.
Švajčiarska vláda potvrdila piatkové (14. 4.) vyjadrenia ministra zahraničných vecí Ignazia Cassisa z Washingtonu, že poskytne Ukrajine 1,8 miliardy švajčiarskych frankov (približne 2 miliardy dolárov) do roku 2028 a pridá tak 1,5 miliardy k 300 miliónom, ktoré už vyčlenila na tento a budúci rok.
Z celkovej sumy je približne 650 miliónov frankov vyhradených na pomoc pri obnove Ukrajiny. Ostatné západné krajiny však tlačili na Švajčiarsko, aby urobilo viac aj na iných frontoch: niektoré členské krajiny Európskej únie vyjadrili frustráciu z toho, že im Bern nepovolil poslať zbrane a iné vojenské vybavenie švajčiarskej výroby, ktoré nakúpili na Ukrajinu.
Švajčiari argumentujú, že ich ústavou požadovaná neutralita im nielenže bráni posielať zbrane silám, bojujúcim v aktívnych vojnových zónach, ako je Ukrajina, ale nedovolí ani iným krajinám dodávať bojovým stranám vojnový materiál vyrobený vo Švajčiarsku.
Švajčiarsky denník Handelszeitung informoval, že takzvaná Skupina siedmich krajín – Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a USA – tento mesiac poslala list švajčiarskym úradom. V ňom ich žiadajú urobiť viac pre posilnenie medzinárodných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu.
Americký veľvyslanec v Berne Scott Miller v nedávnych vyhláseniach pre švajčiarske médiá uviedol, že vo Švajčiarsku môže byť zmrazených ďalších 50 až 100 miliárd frankov.
Švajčiarska vláda poznamenala, že sa pripojila k sérii ekonomických sankcií voči Rusom a ruským záujmom, ktoré zaviedla Európska únia, hoci Švajčiarsko nepatrí medzi jej členské krajiny.