Pravoslávni veriaci slávia Veľkú noc. Označujú ju za najdôležitejší cirkevný sviatok roka. Slávnostná bohoslužba býva spravidla v noci alebo skoro ráno. Rovnako to bolo v Prešove.
Do pravoslávneho chrámu v Prešove prišli veriaci už pol hodinu pred polnocou, keď sa začala Polnočnica. Veriaci so sviečkami obchádzali chrám. Nasledovala slávnostná bohoslužba – Utreňa zmŕtvychvstania a posvätenie jedál.
„V košíku máme tradičnú hrudku, to je také naše, potom klobásky, šunku, vajíčka, no a syry, samozrejme,“ hovorí veriaca.
Pravoslávni sa pridŕžajú juliánskeho kalendára. V prípade Veľkej noci alebo Paschy však do výpočtu, kedy bude, vstupujú aj ďalšie faktory.
Pravoslávnej veľkonočnej bohoslužby sa zúčastnil aj redaktor RTVS Robert Latta:
„Tam sa berú do úvahy spln mesiaca, jarná rovnodennosť. V žiadnom prípade nemôžeme našu Paschu sláviť ani pred židovskou Paschou ani so židovskou Paschou, s tým Pesachom. Pretože Kristus, ako vieme dobre, bol vzkriesený prvý deň po sobote, po Pesachu,“ vysvetľuje správca pravoslávnej cirkevnej obce vo Svidníku Ján Sovič.
Samotné požehnanie pokrmov či iné zvyky spojené s Veľkou nocou však pravoslávny kňaz nevníma ako najdôležitejšie. „Najdôležitejšie je oslava vzkrieseného Krista. Spievajú, modlia sa, aby vzdali slávu, oslavu tomu vzkriesenému Kristovi, lebo pre nás je Kristus alfa a omega,“ priblížil Sovič.
Počas bohoslužby zaznieva pozdrav Christos voskrese, teda Kristus vstal z mŕtvych. Veriaci odpovedajú, že naozaj vstal, no a týmto pozdravom sa potom pravoslávni kresťania zdravia aj nasledujúcich 40 dní.
