Európska centrálna banka si vo svojom sídle vo Frankfurte nad Mohanom pripomína 25 rokov od založenia. Na oslavách sa, počas prvej zahraničnej návštevy, zúčastní i slovenský premiér Ľudovít Odór. Okrem nemeckého kancelára Olafa Scholtza sa stretne aj s ďalšími európskymi lídrami.
Téme sa v Rádiožurnále venovala redaktorka Anna Síposová:
Takto, pred štvrť storočím, len pár minút pred oficiálnym zriadením Európskej centrálnej banky, jej prvý šéf Holanďan Wim Duisenberg vysvetľoval expertom, čo bude jej poslaním. Riadiť euro a menovú politiku EÚ, udržiavať stabilné ceny, podporovať rast a pracovné miesta.
Syn správcu vodární sa na najvyšších poschodiach finančného sveta preslávil i svojou odpoveďou na žiadosti, s ktorými nesúhlasil: „Počul som, ale nebudem počúvať“. O Európskej centrálnej banke však, nie náhodou, počúvajú, Slováci, pripomína analytik Euractivu, Radovan Geist.
“Tým že má Slovensko euro, je Európska centrálna banka našou centrálnou bankou. To znamená, že plní úlohy národnej centrálnej banky. A okrem toho po roku 2012 sa stala v podstate najsilnejším garantom toho, že európska spoločná mena ďalej funguje,“ ozrejmil.
Médiá i experti pripomínajú, že za 25-ročnú históriu čelila niekoľkým vážnym skúškam, medzi jednu z nich patrí finančná kríza a rok 2012, kedy sa zdalo, že by euro mohlo zaniknúť.
“Ak by sa vtedy Španielsko, alebo Taliansko, dostali do podobných problémov ako malo Grécko, Portugalsko a tak ďalej, tak dnes už asi spoločnú menu nemáme. Táto politika pokračovala aj v kovidovej kríze, keď hrozilo, že pandémia spôsobí hlbokú hospodársku recesiu. A aj Európska centrálna banka nákupom dlhopisov prispela k tomu, že sa niečo takéto nestalo,“ uviedol Geist.
Dnes stojí pred novou výzvou, skrotiť infláciu. Kým vlani bola dvojciferná, dnes je stále vysoká, no už má len jednu číslicu. Cieľová rovinka sú dve percentá.
