Slovensko čaká na ponuky výrobcov protivzdušnej obrany. Ministerstvo už oslovilo 11 krajín, ktoré majú predstaviť svoje ponuky do konca júla. Vlastný protiraketový komplet nám chýba a v plánoch armády leží na stole už niekoľko rokov. V prvej fáze by chcel rezort obstarať systémy do 200 miliónov eur.
Ponuky na zabezpečenie vlastnej protivzdušnej obrany sú rozposlané. Mená krajín, ktoré by sa mohli zapojiť do výroby a dodania protiraketových systémov zatiaľ nie sú známe.
Výberu výrobcu protivzdušnej obrany sa v relácii Rádiožurnál venoval redaktor RTVS Tobiáš Petra:
„Dlhodobo pracujeme s nejakými krajinami a s nejakými firmami, takže to nie je, že sa tu objavia nejaké úplne neznáme mená. Bavíme sa o systémoch krátkeho dosahu a o systémoch stredného dosahu, takže je tu nejaký okruh, ktorý sme paralelne vo vzťahu k týmto dvom systémom oslovili,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu obrany Marián Majer.
Nasledovať bude vyhodnotenie ponúk s vopred určenými kritériami. Útvar hodnoty za peniaze odporúča, aby si rezort vyžiadal čo najpresnejšie ponuky výrobcov a zohľadnil tak celkové náklady.
„Tak, aby to vyhodnotenie bolo transparentné a aby bolo objektívne a zároveň tie ponuky v čo najväčšej možnej miere zverejniť,“ povedal analytik Michal Jerga.
Neľahký výber kandidáta
Výber kandidáta na zabezpečenie protivzdušnej obrany nemusí byť jednoduchý. Zhoršenie bezpečnostnej situácie, môže situáciu na armádnom trhu skomplikovať.
„Dnes je to otázka nielen vôle, peňazí, ale aj času dodávky a schopnosti výroby. Predpokladám, že nebude trvať dlhšie ako dva roky a budeme vidieť vlastný protilietadlový systém,“ pokračoval náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko.
Slovensku chýba vlastný protivzdušný systém od darovania S-300 na Ukrajinu a absenciu nového kritizuje opozičný Hlas-SD. „V pláne rozvoja armády už malo naskočiť výberové konanie na náhradu S-300 v roku 2020, a to sa neudialo,“ skonštatoval poslanec Peter Kmec (Hlas-SD).
Projekt protivzdušnej obrany už však predošlé vedenie nezrealizovalo. Hoci rezort obrany neskrýva záujem splniť aspoň prvú zo štyroch fáz projektu, finálne rozhodnutie je na pleciach vlády. „Možnosť rozhodnutia padne niekde na september, ide o to, či bude politická vôľa urobiť to rozhodnutie,“ dodal Marián Majer.
S ochranou vzdušného priestoru nám nateraz pomáhajú nemecké a francúzske systémy či stíhačky z krajín Vyšehradskej skupiny.
