Politické strany, ktoré súperia v parlamentných voľbách, sa spravidla nevzdávajú svojej kandidatúry v prospech väčších konkurentov. V minulosti tak urobila len Demokratická strana Ľudovíta Kaníka.
Experti napriek tomu nevylučujú, že tesne pred 30. septembrom môže k takýmto rozhodnutiam opäť prísť. Strany, ktoré sa v prieskumoch zatiaľ pohybujú na úrovni zhruba dvoch percent, však môže motivovať zotrvať v kampani vidina štátneho príspevku.
Téme sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek:
Podľa politológov ide o nemalé peniaze a tie sa vyplácajú každému, kto získa vo voľbách minimálne tri percentá hlasov.
V roku 2002 sa vzdala kandidatúry tesne pred voľbami Demokratická strana. Voličom odporúčala hlasovať za vtedajšiu SDKÚ. Tá ju následne aj pohltila. Ide o ojedinelý prípad pred parlamentnými voľbami, keď sa menšia strana, ktorá by inak neprekročila potrebnú päťpercentnú hranicu, vzdala v prospech väčšieho súpera.
Politológ Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov tento trend vysvetľuje tým, že menšie strany – napriek nižším preferenciám – sú motivované zotrvať v kampani. Vidinou je dosiahnuť trojpercentný výsledok.
„Získanie trojpercentnej podpory vo voľbách môže byť motivujúce. V dôsledku takéhoto výsledku získajú štátny príspevok na vykrytie nákladov,“ upozornil Mesežnikov.
Štátny príspevok je pre menších hráčov veľkým lákadlom – tvrdí politológ a komentátor denníka Postoj Jozef Majchrák. Stranám, ktoré sa nedostanú do parlamentu, umožňuje prežiť do nadchádzajúcich volieb.
„Môžeme to vidieť na príklade KDH. To sa nedostalo do parlamentu dvakrát, ale napriek tomu, je v politike stále prítomné. A to aj vďaka tomu, že dosiahli limit troch percent a mali prostriedky na politické fungovanie,“ ozrejmil.
Vzdávanie sa nie je vylúčené tesne pred voľbami
Odborníci sa napriek tomu zhodujú, že vzdávanie sa kandidatúry menších strán v prospech väčších nie je vylúčené a dá sa očakávať najmä niekoľko dní pred voľbami. Podľa politológov by v takom prípade bola určitá časť ľudí sklamaná a nešla by voliť.
No niekoľko tisíc hlasov by mohlo pribudnúť práve príbuzným väčším konkurentom. Otázkou je, čo môžu väčšie strany ponúknuť na oplátku menším v povolebnej spolupráci.
„Potom si po voľbách môžu prerozdeľovať nejaké funkcie,“ priblížil politológ Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Nedávno vyjadril svoje sklamanie z postupu Demokratov Eduarda Hegera líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič. Ten očakával, že niekdajší premiér sa vzdá kandidatúry. Politológovia v tomto prípade hovoria o taktike a vytváraní tlaku.
„Strany siahajú po takejto forme, v prípade teraz Igora Matoviča aj po nátlaku na svojich bývalých kolegov. To je pochopiteľné, pretože oni potrebujú väčší počet voličov,“ hovorí Mesežnikov.
Politológ pripomína, že rozhodnutie vzdať sa kandidatúry sa musí zrodiť vo vedení konkrétnej strany. Nejde tak o rozhodnutie jednotlivca ako v prípade kandidátov v prezidentských voľbách, kde je vzdávanie sa v prospech súpera častejším javom.
