Takmer dve tretiny z mesačnej výplaty minú ľudia na dane. Tvrdí to Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika. Podľa jeho riaditeľa takáto záťaž obmedzuje finančnú slobodu ľudí a spôsobuje im problémy. Spolu s podnikateľmi navrhujú riešenia.
Vyše 63 percent zo mzdy zaplatí priemerný Slovák na daniach. Znamená to, že 231 dní potreboval na to, aby ich zaplatil. Tie uplynuli dnes. Od zajtra by tak pracoval už len pre seba. „To je o dva dni neskôr, ako tomu bolo v minulom roku a je to o 11 dní neskôr, ako to bolo v roku 2015, odkedy vykazujeme tieto prepočty,“ uviedol riaditeľ Konzervatívneho Inštitútu M.R. Štefánika Peter Gonda.
Návrhom na zväčšenie finančnej slobody ľudí podľa Konzervatívneho Inštitútu M.R. Štefánika a podnikateľov sa v reportáži venoval redaktor RTVS Jakub Horáček:
Pri priemernej superhrubej mzde vo výške 1 844 eur zamestnanec zaplatí 45,5 percenta na dani z príjmu. Podľa konzervatívneho inštitútu sa tým daňové povinnosti pre občana nekončia. Musí uhradiť aj dane týkajúce sa majetku či spotrebné dane. Slovákovi tak nakoniec ostane takmer 37 percent (36,7) z pôvodnej sumy 677 eur, ktoré nepodliehajú daňovej povinnosti.
„Ale stále prichádzajú ďalšie dane, ktoré platia vo vyšších cenách, aspoň za seba upozorňujem, že to je najzradnejšia vec. Pretože to si ľudia najmenej uvedomujú, že vo vyšších cenách platia dane. Takéto zaťaženie odoberá príliš veľa ľuďom z ich rozhodovania a spôsobuje to ekonomické problémy, ale problémy aj pre ich slobodu, ich slobodu rozhodovania o peniazoch,“ pokračoval Gonda.
Štát upozorňuje na neobjektívnosť analýzy
Na vysoké daňové zaťaženie upozorňujú aj podnikatelia. Navrhujú, aby štát postupne znižoval dane a investoval do podpory firiem.
„Ak sa pozrieme na tú štruktúru toho daňového bremena, tak vidíte, že najväčšiu časť tvoria príjmové dane. Inak povedané, trestáme ľudí za ich ekonomickú aktivitu a cieľom by mal byť pravý opak,“ skonštatoval prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
„Keď chceme konsolidovať verejné financie, tak určite nie je cesta zvyšovanie daní a odvodov, ale viac šetriť, čiže znižovať verejné výdavky,“ doplnil Gonda.
Podľa ministerstva financií nie je analýza Konzervatívneho inštitútu objektívna. „Neberie napríklad do úvahy, že časť daní a odvodov sa obyvateľom vracia vo forme rôznych sociálnych príspevkov, ako napríklad prídavky na dieťa, či príspevky pri narodení dieťaťa,“ píše v stanovisku rezort financií.
Ministerstvo financií dodáva, že výpočet tiež neberie do úvahy daňové úľavy pri rôznych životných situáciách a typoch domácností.
