Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) vo štvrtok (7. 9.) pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií (MFA).
Pozíciu k európskemu zákonu o slobode médií podporilo 24 členov CULT, traja boli proti a štyria sa zdržali. Zmenou chcú europoslanci zaistiť, aby nové pravidlá zaviazali členské štáty EÚ zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.
Poslanci doplnili návrh zákona tak, aby sa požiadavky na transparentnosť vzťahovali na všetky mediálne obsahy, nielen na správy a aktuálne udalosti, ako navrhuje Európska komisia.
Poslanci zakazujú všetky formy zasahovania a nátlaku na médiá. A to vrátane nútenia novinárov zverejňovať svoje zdroje, povoliť prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach a používania spywaru proti nim. Používanie špionážneho softvéru nariadiť iba nezávislý súdny orgán pri vyšetrovaní závažných trestných činov ako je terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi.
Zákonodarcovia navrhujú tiež obmedziť verejnú reklamu pridelenú jednému poskytovateľovi médií, online platforme alebo vyhľadávaču na 15 percent z celkového rozpočtu na reklamu v danej krajine EÚ.
Médiá tiež budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch. Pozícia EP je, aby poskytovatelia mediálnych služieb informovali o akomkoľvek potenciálnom konflikte záujmov a o akýchkoľvek pokusoch o zasahovanie do redakčných rozhodnutí.
Navrhujú nové postupy
V snahe chrániť európske médiá pred veľkými online platformami, ktoré svojvoľne vymazávajú alebo obmedzujú svoj obsah, poslanci požadujú zavedenie postupu vyhlásení a overení, ktorý pomôže odlíšiť nezávislé médiá od tých nečestných.
Navrhujú tiež 24-hodinové vyjednávacie okno so zapojením národných regulačných orgánov, kým veľká online platforma pristúpi k pozastaveniu alebo obmedzeniu nejakého obsahu.
Členské štáty by mali financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom viacročných rozpočtov, aby zabránili politickým zásahom a zabezpečili rozpočtovú predvídateľnosť, tvrdí výbor EP. Poslanci tiež upravili pravidlá o systémoch merania sledovanosti, aby boli spravodlivejšie a transparentnejšie.
Okrem toho europoslanci chcú, aby nový orgán EÚ zriadený zákonom (Európska rada pre mediálne služby) mal právnu a funkčnú nezávislosť od eurokomisie a mohol konať sám, nielen na žiadosť EK.
Text prijatý výborom CULT musí väčšinou hlasov odobriť aj plénum europarlamentu. Hlasovanie naplánovali na 2. – 5. október v Štrasburgu. Potom EP začne rokovať s Radou EÚ o konečnej podobe zákona o slobode médií.
