Vo finále predvolebnej kampane sa zverejnia aj viaceré prieskumy preferencií či volebné modely. Z meraní, ktoré publikovali v uplynulých mesiacoch, však vyplýva, že masívne presuny voličov politický boj zatiaľ nepriniesol.
Zásadné posuny vo volebných preferenciách sa pri ostatných predvolebných prieskumoch podľa politológa Michala Misloviča nepozorovali. Môže to spôsobovať fakt, že veľká časť voličov, 40 percent z nich, sa ešte len v týchto dňoch rozhoduje, koho pri volebných urnách 30. septembra podporí.
„Na Slovensku máme množstvo nerozhodnutých voličov, teda ten príklon voličov k stranám je veľmi slabý. Potvrdzujú nám to nielen informácie o volebných jadrách, ale aj lojalita voličov k jednotlivým stranám,“ zhodnotil Mislovič. Dodal, že až 15 percent voličov sa definitívne rozhodne v deň volieb. Zásadné posuny však nastať nemusia.
S politológom Michalom Mislovičom sa o posledných predvolebných prieskumoch rozprávala redaktorka RTVS Nina Janešíková:
Ani posledné prieskumy však podľa Michala Misloviča nebudú mať prediktívny charakter. Stále totiž len odhadujú, aké je rozloženie podpory strán v čase zberu dát. Presnejšie výsledky by priniesli len dáta zbierané počas volebného moratória, čo je nemožné.
Rovnako sa nedá zaručiť, že strany vo voľbách získajú podporu, ktorú vykážu posledné prieskumy, a to vplyvom štatistickej chyby. Môže za to však aj fakt, že strany majú nízke voličské jadrá – s výnimkou PS a Smeru.
„Spomedzi menších strán má najvyššie volebné jadro dlhodobo hnutie Republika, ktoré je niekde na úrovni päť percent. Avšak ani na volebné jadro sa strany nemôžu spoliehať – boli sme svedkami, že na prelome rokov strana Hlas disponovala volebným jadrom na úrovni 10 percent a dnes je to jadro na úrovni troch, maximálne štyroch percent,“ vysvetlil politológ.
Dodal, že predvolebné debaty by mohli byť faktorom, ktorý značne ovplyvní zmeny v preferenciách voličov.
Najpresnejší bude exit poll
Exit poll, ktorý agentúra MEDIAN SK zrealizuje exkluzívne pre RTVS a uverejní sa po zatvorení volebných miestností, už prediktívny charakter má. Dáta sa totiž doňho zbierajú v deň volieb, pričom ich poskytujú voliči, ktorí práve odvolili.
„Samozrejme, napriek tomu sa môžu vyskytnúť nejaké odchýlky. Boli sme svedkami, že exit polly, ktoré sa v minulosti na Slovensku realizovali, prinášali odchýlky, a to z rôznych dôvodov. Exit poll nám dá nejakú informáciu alebo zrkadlo o tom, ako by to malo vyzerať, ešte pred zrátaním hlasov. Netreba sa naň však stopercentne spoliehať,“ vysvetlil politológ.
Doplnil, že stále ide o prieskum s tým rozdielom, že doň nie sú vyberaní respondenti, ale výber sa robí na základe rozmiestnení volebných miestností na Slovensku.
