Ľadová pokrývka oceánu pri Antarktíde tento rok dosiahla najnižšiu maximálnu rozlohu od začiatku meraní v roku 1979. Píše to v utorok (26. 9.) agentúra AFP s odvolaním sa na údaje amerického centra NSIDC.
Maximálna rozloha ľadovej pokrývky Antarktídy sa tento rok prvýkrát zastavila pod 17 miliónmi kilometrov štvorcových. Podľa vedcov to môže súvisieť s vyššími teplotami vôd oceánov.
Rozloha ľadovej pokrývky mora pri Antarktíde sa veľmi líši podľa sezóny. Najväčší býva na konci zimy, ktorá v južnej pologuli pripadá na september až október. Najväčšiu rozlohu ľadovej pokrývky tento rok NSIDC zaznamenalo už 10. septembra, čo je podľa vedcov veľmi skorý dátum.
Rozloha predstavovala 16,96 milióna kilometrov štvorcových, čo bolo o zhruba jeden milión kilometrov štvorcových menej ako predchádzajúci najnižší údaj z roku 1986. Vtedy sa maximálna rozloha tesne zastavila pod veľkosťou 18 miliónov kilometrov štvorcových.
„Od augusta 2016 rozloha ľadovej pokrývky mora pri Antarktíde zaznamenala prudký pokles v skoro všetkých mesiacoch,“ uviedlo NSIDC. To podľa vedcov môže súvisieť s otepľovaním vrchných vrstiev vôd oceánov.
„Existujú obavy, že by mohlo ísť o začiatok dlhodobého trendu poklesu ľadového mora pri Antarktíde vzhľadom na to, že sa oceány globálne otepľujú,“ uviedlo americké stredisko.
Zmenšenie ľadovej pokrývky nemá priame dopady na rast hladiny oceánov, pretože ide o morskú vodu. Pre Antarktídu to však môže mať niektoré ďalšie negatívne dôsledky.
Jej pobrežie môže byť vystavené väčšiemu vlnobitiu, čo môže urýchliť eróziu ľadu na pobreží, ktorý tvorí sladká voda, a viesť v konečnom dôsledku k rastu hladiny oceánu.
