Z Náhorného Karabachu už utiekli približne dve tretiny obyvateľov. Ide o viac ako 84-tisíc ľudí. Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Azerbajdžan z etnických čistiek. Tvrdí, že v nasledujúcich dňoch v regióne nezostanú žiadni Arméni. Baku obvinenia odmieta.
Prezident separatistickej republiky vo štvrtok (28. 9.) podpísal dokument o zrušení všetkých štátnych inštitúcií. Enkláva tak od budúceho roka prestane formálne existovať.
Podľa spolupracovníka RTVS Mateja Šulca, ktorý sleduje situáciu v Arménsku, utečenci majú namierené práve do Arménska. Pred azerbajdžanskou armádou utekajú prostredníctvom jediného koridoru – Lačinského.
Priamo z Jerevanu priniesol informácie o migrácií ľudí z Náhorného Karabachu do Arménska spolupracovník RTVS Matej Šulc:
„V Jerevane je situácia úplne pokojná. Vôbec tu nie je vidieť nejaký prílev utečencov. Tí ľudia, ktorí už prišli sem do Jerevanu, tu majú rodiny, nejaké miesta a dobrovoľníci a arménske úrady sa im snaží pomáhať,“ priblížil Šulc.
O niečo horšia situácia je v mestečku Goris – prvom meste za Lačinským koridorom, kam sa dostávajú prvé návaly utečencov, a potom v mestečku Vayk, kam ich následne premiestňujú.
Podľa skúseností z roku 2020, kedy z Náhorného Karabachu ľudia utekali do Arménska pre vojnu, úrady si s vlnami migrantov poradia, myslí si Šulc. Dodal, že pre ľudí zo zanikajúcej enklávy ide zároveň o koniec humanitárnej krízy.
„Oni boli takmer desať mesiacov v blokáde bez prísunu jedla, bez možnosti ísť dnu, von, bez liekov, bez plynu, bez elektriny. Žili doslova len z toho, čo si vypestovali a následne absolvovali náročnú cestu cez Lačinský koridor,“ dodal Šulc.